K epicentru francúzskeho jadrového odstrašovania sa neoplatí približovať beztrestne. Vo štvrtok večer preletelo niekoľko dronov nad podmorskou základňou Île Longue v Bretónsku. Prápor námornej pechoty, ktorý zabezpečuje jej ochranu, na bezpilotné stroje vystrelil. Bol aktivovaný systém boja proti dronom a pátrací mechanizmus. Má to svoj dôvod: tento kúsok polostrova, ktorý sa nachádza vo Finistère, je domovom štyroch ponoriek s balistickými raketami (SNLE – Sous-marin Nucléaire Lanceur d'Engins) Strategických oceánskych síl (FOST). Lode Le Triomphant, Le Téméraire, Le Vigilant a Le Terrible, z ktorých aspoň jedna je vždy na hliadke, predstavujú námornú zložku francúzskeho jadrového odstrašovania, ktoré je vybavené aj vzdušnou a námornou leteckou zložkou, informuje francúzsky denník Le Figaro.
Čítajte viac Prelety dronov v Belgicku: Justícia oznamuje vyšetrovanie 17 incidentov
Každá z týchto ponoriek môže niesť až 16 strategických rakiet M51, z ktorých každá nesie viacero jadrových hlavíc. Ukryté na dne oceánov predstavujú schopnosť odvetného úderu francúzskych ozbrojených síl. Na zachovanie požadovanej dostupnosti sú SNLE vyzbrojené dvoma posádkami (označenými farbami modrou a červenou), pričom každá má 110 námorníkov. Zatiaľ čo sa ponorky striedajú v obdobiach hliadkovania na mori a údržby na Île Longue, ich posádky nasledujú cyklus striedania období údržby, výcviku, hliadok a dovoleniek.
Čítajte viac Prelety neidentifikovaných dronov nad Európou: Zastavená doprava v Mníchove a narušenie v Belgicku
Základňa na Île Longue, kde kotvia na údržbu, je preto extrémne chránená a so zakázaným prístupom. Neustále ju chráni 120 žandárov v sprievode práporu námornej pechoty „de Morsier“ (pomenovaného po hrdinovi francúzskeho odboja Pierrovi de Morsierovi). Prelety dronov v tejto zakázanej zóne však nie sú ojedinelé. V noci zo 17. na 18. novembra bol hlásený prelet dronu nad polostrovom Crozon, ktorého súčasťou je Île Longue, no bez preletu nad vojenským areálom. V januári 2015 bolo toto miesto tiež preletené neidentifikovanými dronmi, čo spôsobilo vyhlásenie pohotovosti na základni. Úrady však vtedy uviedli, že „ohrozená nebola ani bezpečnosť ostrova, ani misia jadrových ponoriek“.
Rozhodnutie urobiť z tohto polostrova svätyňu francúzskeho jadrového odstrašovania prijal generál Charles de Gaulle v roku 1965. Je blízko lodeníc v Breste, ale zároveň dostatočne ďaleko, aby sa obmedzili následky v prípade nehody. Jeho konfigurácia z neho robí tiež ľahko kontrolovateľnú a zabezpečiteľnú pevninskú oblasť. V septembri 1970 vstúpila prvá francúzska ponorka SNLE, Le Redoutable (prvá ponorka tohto druhu spustená na vodu v roku 1967), do základne Île Longue. Jej triedu, zloženú zo šiestich ponoriek, postupne nahradili ponorky triedy Le Triomphant, počnúc rokom 1997.
Čítajte viac Séria preletov neznámych dronov v Nemecku a Dánsku vyvoláva obavy zo špionáže
Od roku 1970 je Île Longue operačnou základňou francúzskych Strategických oceánskych síl. Zabezpečuje údržbu ponoriek medzi dvoma hliadkami a skladovanie jadrových komponentov (hlavice rakiet a palivo reaktorov). Rakety M51 bez hlavíc sú zasa uskladnené v pyrotechnickom sklade Guenvenez na polostrove Crozon, len pár kilometrov odtiaľ. Île Longue má v súčasnosti dve tajné základné jadrové zariadenia (INBS), ktoré sú jadrovými zariadeniami vyžadujúcimi osobitnú ochranu z hľadiska národnej obrany. Podliehajú špecifickému režimu povoľovania a dohľadu. Istý čas sa zvažovalo, že Île Longue bude hostiť aj francúzske útočné jadrové ponorky. Ich umiestnenie však bolo nakoniec trvalo zabezpečené na námornej základni v Toulone.
