V súvislosti s tým, že podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák ide na stretnutie ministrov obrany, dostal otázku, ako vníma kritiku od generála Pavla Macka, ktorá sa týkala projektu Európskej únie na čerpanie financií na modernizáciu armády. Stále chýba ťažká mechanizovaná brigáda, ku ktorej vytvoreniu sa Slovensko zaviazalo do roku 2030. Minister povedal, že nevie, aký konkrétny problém s tým pán Macko má. Zaregistroval iba to, že Mackovi chýba zoznam toho, čo sa v prospech Ozbrojených síl obstaráva. Vysvetlil, že tento zoznam sa nachádza v dokumente Dlhodobý rozvoj Ozbrojených síl do roku 2035, ktorý schválila bývalá vláda. Všetky nákupy vraj zodpovedajú tomuto materiálu, a taktiež aj dokumentu Aktuálne ciele síl, ktoré boli vyhlásené prednedávnom a ktoré budú tiež napĺňať. Pokiaľ ide o ťažkú mechanizovanú brigádu, minister ubezpečil, že sa buduje. Jej hlavným základom sú obrnené transportéry CV-90, ktoré postupne začnú prichádzať na budúci rok. Spomenul, že prvý kus sa bude slávnostne vypúšťať vo Švédsku o niekoľko dní. Vyjadril radosť z úspory viac ako 60 miliónov eur pri tejto zmluve a zdôraznil snahu o hospodárne nakladanie s peniazmi pri každom nákupe, vyhlásil počas rozhovoru s novinármi 1. decembra 2024.
Minister obrany informoval, že práve pracujú na dorokovaní zmlúv o ručných zbraniach pre Ozbrojené sily, čo je tiež dôležité, pretože zbrane neboli dlho vymenené, a tento zámer bol v plánoch predchádzajúcej vlády. Minister postupuje len podľa týchto plánov, no nepáči sa mu, že návrhy predchodcov boli omnoho drahšie. Uviedol príklad, že tieňový minister financií za PS, pán Kišš, vypočítal výmenu útočných pušiek na úroveň okolo 165 miliónov eur, s čím sa nevie stotožniť, a preto sa snaží, aby to bolo dramaticky menej. Dokonca vyhlásil, že by za nižšiu sumu boli schopní obstarať všetky zbrane (primárnu útočnú pušku, sekundárnu pištoľ, cvičné zbrane, krátke samopaly pre špeciálne sily a vojenskú políciu), pričom Kišš predpokladal za 165 miliónov kúpu iba útočných pušiek. Zdôraznil, že sa snažia dobre hospodáriť a idú presne podľa zoznamov, ktoré schválili jeho predchodcovia.
Na otázku redaktora, či boli CV-90 uznané do ťažkej brigády, minister sa opýtal rečníckou otázkou, čo iné by tam mali uznať. Redaktor namietal, že sa doteraz hovorilo o tankovom vojsku. Minister ho vyzval, aby si prečítal, podľa čoho je ťažká brigáda stanovená. Redaktor trval na tom, že sa desať rokov hovorí, že CV-90 nemusia uznať a že treba vybudovať tankové vojsko. Minister potvrdil, že CV-90 sú súčasťou ťažkej brigády, ktorá má len jeden tankový prápor a zvyšné sú stanovené z ďalších obrnených vozidiel.
Redaktor sa ďalej spýtal na cieľ ušetriť na nákupe útočných pušiek a na to, že minister stále rokuje so slovenským výrobcom. Poukázal na to, že pre armádu by bolo pragmatické riešiť lacnejšiu ponuku, aj na úkor skúseností svetových výrobcov ako Heckler and Koch alebo Colt. Minister sa najprv opýtal redaktora, odkiaľ je, a potom vysvetlil, že pre ozbrojené sily je najpodstatnejšie mať prístup ku kvalitnej zbrani, náhradným dielom a domácemu servisu. Preto vraj každý štát pristupuje k nákupu pokiaľ možno svojej vlastnej zbrane. Odmietol preferovať cudzie zbrane len preto, lebo sú „fancy“. Povedal, že slovenské zbrojárske firmy vedia urobiť veľmi kvalitné zbrane, boli podrobené tvrdým skúškam a existuje garancia intenzívnejšej spolupráce v krízovej situácii. Zdôraznil, že zbraň si vybrali ozbrojené sily, ktoré ju dlhodobo skúšali, dokonca ešte pred jeho príchodom, a prispôsobili si verziu presne podľa ich požiadaviek. Považuje za pozitívne, že ide o slovenskú zbraň, a preto momentálne rokujú o cene. Dodal, že slovenské firmy predávajú zbrane aj v USA, a teda fancy názov neznamená automaticky najlepšieho.
Redaktor oponoval, že nejde len o fancy názov, ale o to, že zbrane boli použité v praxi na bojisku, čo je rozdiel. Minister sa konkrétne pýtal, kde bojoval Heckler and Koch. Redaktor spomenul Afganistan. Minister bol prekvapený, že Heckler and Koch bol v Afganistane, a poznamenal, že vedel, že fungujú na inej zbrani, no želá im to. Redaktor potvrdil, že boli súčasťou výzbroje americkej a nemeckej armády. Redaktor následne položil otázku k interoperabilite s našimi spojencami. Minister mu s ospravedlnením vyčítal, že je schopný povedať takú hlúposť. Vysvetlil, že ho kritizujú, lebo kupujú systém AR-15, a práve všetky tieto zbrane sú na platforme AR-15, preto sú interoperabilné. Pripomenul, že AR-15 sa vyvinula z pôvodnej M-16 používanej vo Vietname, teda má 60 rokov. Potvrdil, že Colt, dnes už česká firma, a takisto aj slovenská firma Grand Power, vyrábajú zbrane na báze AR-15. Redaktor sa spýtal, kde bola slovenská zbraň využitá v praxi. Minister zopakoval, že slovenská zbraň naozaj nikde nebojovala, podobne ako Sa-58, keď sa zavádzala. Zdôraznil, že kvalita sa overuje tvrdými skúškami, ktoré musia absolvovať. Povedal, že ak by mali problémy, Ozbrojené sily by mali priamy prístup k výrobcovi. A opätovne trval na tom, že to nemusí kúpiť za dvojnásobnú cenu.
Redaktor namietol, že ak by vedel slovenský výrobca tak konkurovať, vyhral by v súťaži, a spýtal sa, prečo to musí byť strategická zákazka a prečo sa vyberá napriamo bez riadnej súťaže. Minister odpovedal, že majú len jedného slovenského výrobcu. Redaktor trval na tom, že je možné urobiť medzinárodnú súťaž. Minister argumentoval, že sa nie raz stalo, že niekto podsekol cenu, len aby niekoho vytlačil. Vysvetlil, že pristúpili k tomu, že chcú podporiť slovenský obranný priemysel, lebo je to strategicky dôležité kvôli výrobe na Slovensku a kontrole v čase krízy. Zdôraznil, že ukrajinská vojna ukázala, že dôležitá je munícia a náhradné diely, čo je hlavný problém Ukrajiny. Pre nich je vraj dôležité mať dostupnosť náhradných dielov a možnosť ovládať tie stroje. Redaktor uzavrel rozhovor s tým, že podľa tohto princípu by mohli zrušiť všetky verejné obstarávania. Minister túto myšlienku komentoval ako „Dobrý nápad“.