Vojenský historik Sönke Neitzel počas pondelkového (10. novembra 2025) vypočutia v Bundestagu kritizoval nedostatočnú pripravenosť armády brániť Nemecko a jeho spojencov. Upozornil na alarmujúci nepomer: „Krajina nedokáže získať posádky pre šesť ponoriek,“ pričom počas Studenej vojny, keď mala Spolková republika Nemecko o 20 miliónov obyvateľov menej, mala armáda 2,5-krát väčšiu silu a nemala problémy s nedostatkom vojakov vďaka zavedenej brannej povinnosti, informuje Deutsche Welle.
Čítajte viac Podľa náčelníka štábu nemecká armáda musí do roku 2035 naverbovať ďalších 100 000 vojakov
Súčasná koaličná vláda konzervatívcov (CDU/CSU) a sociálnych demokratov sa usiluje o reformu Bundeswehru zameranú na dobrovoľníkov, pričom návrat k povinným odvodom, pozastaveným v roku 2011, zatiaľ odmieta. Návrh zákona "o modernizácii vojenskej služby“ stanovuje ambiciózny cieľ: zvýšiť počet aktívnych vojakov zo súčasných približne 180 000 na 260 000 do konca 20. rokov a k tomu zhromaždiť 200 000 záložníkov. Konečné schválenie zákona sa očakáva do konca roka, no hlavný spor sa vedie okolo kľúčovej otázky: Čo robiť, ak nebude dostatok dobrovoľníkov? Potreba vojakov je síce len niekoľko desiatok tisíc, no generál Robert Sieger z Bundeswehru priznal, že chýbajú kasárne. Najväčší problém spôsobuje rozhodnutie z doby kancelárky Angely Merkelovej, kedy boli zničené databázy brancov. Tieto databázy sa teraz musia vytvárať od nuly, čo je podľa expertov obrovská chyba a značná časová prekážka.
Foto: Bundeswehr
Jeden z variantov riešenia nedostatku síl navrhnutý koalíciou počítal s princípom žrebovania, aby lekársku prehliadku absolvovala len vyžrebovaná časť mladých mužov. Minister obrany Boris Pistorius sa však proti tomuto variantu postavil a trvá na tom, aby lekársku prehliadku absolvovali všetci mladí muži, a nie len tí určení žrebom. Pistorius v pondelok vyhlásil, že konečná dohoda by mohla prísť už tento týždeň. Povinné lekárske prehliadky potenciálnych brancov sú v súčasnosti plánované na júl 2027. Expertné hlasy sa zhodujú, že postupné vracanie sa k odvodom by umožnilo strategicky využiť vojakov tam, kde je ich nedostatok. Napríklad Neitzel uviedol, že vo výsadkových jednotkách Bundeswehru chýba len málo vojakov, no inde je situácia kritická.
Prof. Dr. Sönke Neitzel je významný nemecký vojenský historik a akademický expert, ktorý sa špecializuje na dejiny vojenstva, vojenskú psychológiu, studenú vojnu a najmä na nemeckú armádu – Bundeswehr. V posledných rokoch sa stal jedným z najcitovanejších odborníkov v Nemecku v súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a naliehavou potrebou reforiem a posilnenia Bundeswehru. Pôsobí ako profesor na Univerzite v Postupime (Universität Potsdam), kde zastáva Katedru dejín vojenstva/kultúrnej histórie násilia. Sönke Neitzel je silným zástancom nutnosti posilnenia nemeckej obrany a reformy Bundeswehru. Pravidelne kritizuje pomalé tempo modernizácie, nedostatočné financovanie a nedostatok personálu. Je jedným z expertov, ktorí verejne obhajujú možný návrat k určitej forme brannej povinnosti s cieľom zabezpečiť potrebný počet vojakov pre obranu Nemecka a NATO v kontexte ruskej hrozby.
Zatiaľ čo vojenskí analytici volajú po odvodoch v záujme bezpečnosti, mladí Nemci sú skeptickí. Väčšina opýtaných vo veku 18 až 29 rokov sa v prieskumoch vyslovuje proti návratu brannej povinnosti. Quentin Gärtner, generálny tajomník Federálneho fóra študentov, kritizoval, že návrh zákona bol vypracovaný bez účasti tých, ktorých sa týka. Priamu odpoveď na otázku, ako urobiť službu atraktívnou, síce neposkytol, no navrhol investovať do škôl. Návrh zákona pritom už počíta so zvýšením platov a bonusmi (napr. vodičskými preukazmi), no ako pripomenul plukovník André Wüstner, šéf Nemeckého združenia vojakov, takáto možnosť tu bola už predtým a časť vojakov z rôznych dôvodov službu nepredlžuje.
Čítajte viac Bundeswehr sa začal pripravovať na príjem 1000 ranených vojakov denne v prípade konfliktu s Ruskom
Poslanci Bundestagu čelia dileme: „Čo je dôležitejšie – bezpečnosť krajiny alebo práva jednotlivca?“ Vojenský historik Neitzel upozornil, že väčšina Nemcov je v skutočnosti za odvodovú armádu, pričom hrozba zo strany Ruska pretrváva a reakcia Nemecka je príliš pomalá. Ďalšími možnými krokmi sú:
- schválenie koaličnej dohody o rozsahu branných povinností,
- konanie druhého a tretieho čítania návrhu zákona v Bundestagu do konca roka,
- rekonštrukcia databáz potenciálnych brancov.
