Hoci ukrajinské bojisko potvrdilo, že bezpilotné prostriedky (UAV) sú neoddeliteľnou a masívne používanou súčasťou moderného konfliktu, experti z prestížneho amerického vojenského think tanku vo West Pointe varujú pred nekritickým preberaním tejto zbrane. Podľa nich sa taktika používania dronov Ruskom a Ukrajinou nehodí pre spôsob vedenia vojny americkou armádou. Drony, či už ide o malé FPV (First-Person View) stroje nesúce bojové nálože, alebo väčšie jednosmerné UAV typu Geraň používané Ruskom na hlboké údery na infraštruktúru, dominujú moderným bojom. Ich rozsiahle využitie viedlo ku globálnej „dronovej horúčke“ a vyvolalo diskusiu o tom, či by mohli nahradiť oveľa drahšie prostriedky, ako sú klasické delostrelecké systémy, stíhacie bombardéry alebo útočné vrtuľníky. Analytici z West Pointu však v nedávnom článku Inštitútu pre modernú vojnu (Modern War Institute) prichádzajú s prekvapivým záverom. Upozorňujú, že snaha o rýchle prijatie malých UAV prehliada nielen potrebné investície, ale aj zásadný rozdiel v doktrínach. Podľa ich názoru by pre USA nebola správna cesta slepo preberať ruské a ukrajinské metódy nasadenia, informuje talianska stránka Insideover.
Ruská vs. Americká doktrína
Kľúč k pochopeniu tohto postoja spočíva v odlišných strategických cieľoch armád.
- Ruská armáda: Je primárne zameraná na delostrelectvo a vedie opotrebovávaciu vojnu založenú na masovej paľbe. Jej letectvo často slúži len ako predĺženie delostrelectva. Pre Moskvu sú drony ekonomické nástroje na spresnenie masovej paľby a nie náhradou za vzdušnú silu. Ich primárnym cieľom je akumulovať palebnú silu na spôsobenie opotrebovania.
- Americká armáda (U.S. Army): Jej doktrína je hlboko odlišná a zameriava sa na manéver obrnených síl prostredníctvom blízkej leteckej podpory a priamej paľby. Kľúčom k jej teórii víťazstva je ustanovenie vzdušnej nadvlády na rýchle modelovanie operačného prostredia a zníženie opotrebovania vlastných síl. Tento prístup je daný mentalitou globálnej projekcie sily.
Základným problémom je, že zraniteľnosť obrnených formácií, ktorú odhalila rusko-ukrajinská vojna v prostredí nasýtenom dronmi, ohrozuje manévrovaciu výhodu, na ktorej je americká doktrína postavená.
Namiesto slepého prijatia dronov navrhujú americkí stratégovia čeliť dronovej revolúcii zavedením protiinovácií s cieľom obnoviť manévrovaciu schopnosť na bojisku. Úspech v budúcnosti si nevyžaduje slepé prijatie nových technológií, ale skôr posúdenie toho, ako technologickú inováciu využiť na svoje strategické ciele. Na obnovenie asymetrickej výhody, ktorou je rýchly manéver obrnených a mechanizovaných síl, sa USA musia strategicky zamerať na:
- Integrovaný systém protivzdušnej obrany proti dronom (C-UAS).
- Elektronický boj (EW).
- Schopnosti klamania navrhnuté na neutralizáciu nepriateľských dronov.
Prioritné investovanie do týchto systémov, spolu s následnou organizačnou reštrukturalizáciou, zvýši finančnú a technologickú bariéru pre protivníkov, čím sa obnoví kritická taktická a operačná manévrovateľnosť americkej armády. Z operačného hľadiska sa musia vyvinúť koncepcie, ktoré chránia manévrovaciu schopnosť v prostredí permanentnej hrozby dronov. Záver analytikov z West Pointu je nasledovný: drony nie sú primárnou zbraňou, ktorá by nahradila existujúce kapacity USA, ale skôr výzvou na integráciu a adaptáciu. Americká armáda drony neodmieta, len ich rolu prispôsobuje svojej hlboko zakorenenej manévrovacej doktríne.