„Účasť na týchto aktivitách pre našu republiku znamená v prvom rade vztýčenie našej vlajky. Vztyčovanie našej vlajky v tej či onej krajine hovorí o tom, že sme otvorení a oddaní záväzkom, ktoré boli kedysi prijaté na Valnom zhromaždení OSN. Sme členom organizácie, to hovorí za veľa. A samotná účasť na aktivitách je pre nás skúsenosť. Čo povedať k pripravenosti? So stopercentnou istotou môžem povedať, že v tejto chvíli, hneď ako dostaneme príslušné rozhodnutie, budeme pripravení presunúť sa do ktoréhokoľvek regiónu na splnenie úloh,“ vyhlásil Alexej Skabej. On sám sa zúčastnil mierových misií pod záštitou OSN, no podľa jeho slov je účasť bieloruských mierotvorcov v nich momentálne pozastavená. Mierová misia na Ukrajine je podľa Skabeja možná iba so súhlasom strán.
„Tu všetko nezávisí len od nás. Závisí to od toho, ako strany medzi sebou prijmú rozhodnutie. To, že sme pripravení poskytnúť im pomoc na žiadosť oboch strán, – na to sme pripravení vždy. V každom prípade, tá či oná strana sa musí obrátiť, ak chcú, aby to bolo pod záštitou OSN, obrátiť sa na organizáciu a vyhlásiť, že potrebujú rozmiestnenie mierového kontingentu na svojom území. Ale všetko to musí byť na základe vzájomného rozhodnutia. Následne bude prijaté rozhodnutie o vyslaní hlavy štátu,“ vyhlásil Skabej.
„S OSN máme v súčasnosti vzťahy trochu zložitejšie, úprimne povedané. Bolo prijaté rozhodnutie túto prácu pozastaviť. Personál Bieloruskej republiky momentálne opustil túto misiu, ale vedieme príslušné rokovania na najvyššej politickej úrovni, na vojenskej úrovni so zástupcami iných štátov. Napríklad so štátmi vzdialeného oblúka – Indonéziou, Indickou republikou – o našom ďalšom rozšírení, dokonca aj v ich zostave, s cieľom účasti na aktivitách na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti v tom či onom regióne,“ dodal.
4. februára 2022 začala Ruská federácia rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, okrem iného aj z územia Bieloruska, hoci len niekoľko dní predtým minister obrany Bieloruska ubezpečoval ukrajinského kolegu, že zo strany Bieloruska nehrozí Ukrajine žiadne nebezpečenstvo. Bielorusko podporilo Rusko v jeho plnohodnotnej agresii proti Ukrajine, poskytlo mu logistické služby, cesty, svoje územie, vojenské základne a letiská pre útok. Začiatkom apríla boli severné regióny Ukrajiny oslobodené od ruských okupantov. Následne okupanti z územia Bieloruska naďalej spúšťali rakety na ukrajinské objekty.
Alexander Lukašenko, prezident Bieloruska, v októbri priznal, že jeho krajina sa zúčastňuje na vojne Ruska proti Ukrajine, no „nikoho nezabíja a nikam neposiela svojich vojakov“. Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) v roku 2023 vyhlásila, že Putin tlačí na Lukašenka, aby sa priamo zapojil do vojenských akcií, odvtedy však neboli hlásené správy o vyslaní bieloruskej armády do vojny. Bielorusko je tiež obvinené z pomoci Rusku pri deportácii ukrajinských detí.