Nemecký kancelár Friedrich Merz obvinil Rusko z vedenia hybridnej vojny proti Európe a oznámil akčný plán na odrazenie takýchto hrozieb. Národná bezpečnostná rada spolkovej vlády, ktorá bola vytvorená koncom augusta, prerokuje tento komplexný akčný plán o niekoľko dní na svojom ustanovujúcom zasadnutí, oznámil Merz pri vystúpení s vládnym vyhlásením v Bundestagu vo štvrtok 16. októbra. Kancelár zdôraznil, že Moskva prostredníctvom hybridných útokov, ktoré v posledných týždňoch zosilneli, začala „ofenzívu zameranú na destabilizáciu Európy. Práve Rusko sa so stále väčšou bezočivosťou pokúša destabilizovať nás v Nemecku a Európe pomocou hybridných prostriedkov vedenia vojny,“ povedal a ako príklady uviedol sabotážne činy, kybernetické útoky, cielenú dezinformáciu, vyhrážky zabitím a špionáž, informuje Deutsche Welle.
Čítajte viac Proruskí hackeri zaútočili na webovú stránku štátnych zákaziek v Nemecku
Hovoriac o pribúdajúcich sabotážach, Merz pripomenul niekoľko incidentov s dronmi vo vzdušnom priestore Európy. „V posledných týždňoch drony čoraz častejšie narúšajú európsky vzdušný priestor, a to aj u nás v Nemecku,“ povedal kancelár. Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin podľa neho počíta s tým, „že strach paralyzuje slobodnú spoločnosť a podkope našu pripravenosť na rozhodné konanie,“ no „prerátal sa: nenecháme sa zastrašiť,“ dodal Friedrich Merz.
Hybridná vojna je vo vojenskej stratégii zmes konvenčnej vojny, nekonvenčnej vojny a kybernetickej vojny, alebo všeobecnejšie, kombinácia vojenských a nevojenských prostriedkov na dosiahnutie politických cieľov. Kľúčové znaky hybridnej vojny:
- Kombinácia metód: Využíva širokú škálu nástrojov, vrátane:
- Konvenčné vojenské sily (napr. jednotky bez označenia).
- Nekonvenčné metódy (napr. podpora ozbrojených skupín, terorizmus, partizánska taktika).
- Kybernetické útoky (na kritickú infraštruktúru, vládne systémy).
- Informačná vojna a dezinformácie/propaganda (manipulácia verejnej mienky, šírenie hoaxov, podpora extrémizmu).
- Ekonomický a energetický nátlak.
- Diplomatické a politické tlaky.
- Asymetrická stratégia: Často umožňuje slabšiemu aktérovi úspešne využívať slabé miesta silnejšieho protivníka.
- Zmazávanie hraníc: Sťažuje určenie, kto je za útokmi a kedy sa presne začína a končí stav mieru alebo vojny (často prebieha pod prahom otvoreného ozbrojeného konfliktu).
- Cieľ: Destabilizácia cieľovej krajiny, narušenie jej jednoty a spochybnenie jej odolnosti, často s cieľom ovplyvniť jej politické smerovanie alebo zahraničnú politiku.
Šéf FSB Alexander Bortnikov obvinil špeciálne služby NATO z náletov dronov na krajiny Európy
Vpád bezpilotných lietadiel do vzdušného priestoru európskych krajín organizujú špeciálne služby NATO, vyhlásil šéf Federálnej služby bezpečnosti (FSB) Alexander Bortnikov. „Profesionáli nepochybujú o účasti špeciálnych služieb NATO na incidentoch s dronmi – najmä po prepojení provokácie s dronmi na takzvanú „tieňovú flotilu“ Ruska,“ povedal Bortnikov na zasadnutí Rady šéfov bezpečnostných a špeciálnych služieb Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
Čítajte viac FSB bude mať pre špiónov a teroristov vlastné väzenie
Podľa jeho slov bola pôvodne „lokomotívou“ kampane boja proti tankerom prepravujúcim ruskú ropu Veľká Británia, ktorá sa snaží „organizovať námornú blokádu Kaliningradu a našich lodí na Baltiku“. Bortnikov poznamenal, že Londýn stojí na čele strany vojny, ktorá „rozdúchava hystériu o údajnej hrozbe z Východu“ a používa na to „provokácie a dezinformácie“. „Ak vylúčime myšlienku skutočného úmyslu Anglosasov rozpútať Tretiu svetovú vojnu s jadrovou mocnosťou, zostáva jediné logické vysvetlenie ich agresívnych akcií – vytvoriť strategickú neistotu a zastrašiť krajiny EÚ,“ uviedol Bortnikov. V dôsledku toho podľa neho kapitál z európskych krajín začne pretekať na britský akciový trh a časť z 800 miliárd eur, ktoré sa EÚ chystá minúť na prezbrojenie, pripadne vojensko-priemyselným korporáciám Veľkej Británie.
Čítajte viac The New York Times: V internom dokumente FSB označuje Číňanov za nepriateľov Ruska
V septembri sa viacero európskych krajín stretlo s narušením ich vzdušného priestoru neidentifikovanými bezpilotnými lietadlami. 10. septembra Poľsko v súvislosti s masívnym ruským útokom na Ukrajinu ohlásilo nálet väčšieho množstva dronov, na ktorých zachytenie bola prvýkrát zdvihnutá do vzduchu letecká technika NATO. 22. a 25. septembra Dánsko hlásilo drony nad svojím územím. 22. septembra boli bezpilotné lietadlá pozorované aj v Nórsku. Z tohto dôvodu boli pozastavené letiská v Kodani a Osle. Neskôr boli drony spozorované v Litve, ako aj v Nemecku nad základňou NATO so lietadlami včasnej výstrahy pred jadrovým útokom a letiskom v Mníchove.
Čítajte viac Prelety neidentifikovaných dronov nad Európou: Zastavená doprava v Mníchove a narušenie v Belgicku
Európske krajiny vyhlásili, že za incidenty je zodpovedné Rusko. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj povedal, že Moskva používa „tieňovú flotilu“ na vypúšťanie dronov. Neskôr riaditeľ Úradu národnej bezpečnosti pri prezidentovi Poľska vyhlásil, že špeciálne služby krajiny majú potvrdenie tejto informácie. Taktiež, podľa jeho slov, obdobnými informáciami disponujú rozviedky Nemecka, Dánska a Nórska. Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin začiatkom októbra poznamenal, že drony sú „jedným zo spôsobov zvyšovania napätia“ v EÚ, „aby sa splnili pokyny washingtonského oblastného výboru a zvýšili výdavky na obranu“.
