Fínske úrady pripravili miesta v protibombových krytoch pre takmer všetkých obyvateľov krajiny. V 50,5 tisíc funkčných úkrytoch, ktoré sa nepretržite stavali po vojne so Sovietskym zväzom v rokoch 1939 – 1940, sa môže naraz umiestniť 4,8 milióna z 5,5 milióna obyvateľov Fínska, píše Bild. Pre porovnanie: v Nemecku, kde žije 84,7 milióna ľudí, sú protibombové kryty len pre 480 tisíc obyvateľov.
Obdobne je na tom aj Slovensko, ktoré disponuje zhruba 1 500 krytmi civilnej ochrany schopnými poňať asi štyri percentá slovenskej populácie.
Vo Fínsku musí byť podľa zákona v každej budove s rozlohou viac ako 1,2 tisíc metrov štvorcových chránená pivnica. Najväčší bunker sa nachádza v hlavnom meste krajiny – Helsinkách. Je umiestnený v hĺbke 20 metrov a pojme 6 tisíc ľudí. Ľudia v ňom môžu prežiť aj jadrový útok, povedal pre reportéra Bildu inštruktor civilnej ochrany a správca bunkra Tomi Raski. Údržba úkrytu je drahá, ale prináša aj stabilný príjem, pretože sa v ňom nachádza fitness centrum, detské ihrisko, hokejová aréna a podzemné parkovisko.
Zároveň v bunkri nie je sklad so zásobami konzerv. Predtým fínske úrady rozoslali občanom zoznam nevyhnutných vecí pre prípad núdze. Zahŕňa zásobu jedla na 72 hodín, baterky, batérie, karimatku, vlastný spací vak, ako aj lieky, hygienické potreby, jódové tablety a, ak je to možné, knihy, papier a pero. Predpokladá sa, že toto všetko si majú občania priniesť do úkrytu. „Tu dole ide skutočne len o prežitie,“ poznamenal Raski.
Medzitým fínsky parlament v novembri prvýkrát zorganizuje pre poslancov cvičenia práce v špecializovanom úkryte. Uskutočnia sa v rámci prípravy na možnú vojnu, ktorá sa aktivizovala v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Už v roku 2023 Fínsko, ktoré vstúpilo do NATO v súvislosti so stupňovaním vojenskej hrozby zo strany Ruska, vykonalo rozsiahlu inventúru svojich protibombových krytov. Stav väčšiny z nich bol hodnotený ako uspokojivý.
V septembri v fínskom meste Mikkeli, 140 km od hraníc s Ruskom a 304 km od Petrohradu, oficiálne začalo pracovať veliteľstvo regionálneho velenia pozemných síl NATO. Na tomto pozadí podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev obvinil Fínsko z prípravy na útok na Rusko pod zámienkou posilňovania obrany. Pohrozil Helsinkám, že ďalšia agresia proti Moskve povedie k už definitívnemu kolapsu fínskej štátnosti.