Lídri Európskej únie (EÚ) sa zišli na jednodňovom samite s cieľom prediskutovať možnosti posilnenia spoločnej obrany Európy a pokračovania v podpore Ukrajiny. Predseda Európskej rady, António Costa, pri tejto príležitosti zdôraznil: „Naše dnešné stretnutie malo jednu ústrednú tému: ochranu bezpečnosti nášho kontinentu.“ Stretnutie, ktorému predsedal Costa a ktoré hostila predsedníčka vlády Dánska, Mette Frederiksenová, sa uskutočnilo 1. októbra 2025 v Kodani, pred zasadnutím Európskeho politického spoločenstva. Lídri sa k obom kľúčovým témam vrátia počas nasledujúceho zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 23. – 24. októbra 2025.
Európska rada je inštitúciou Európskej únie (EÚ), ktorá určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Tvorí ju prezident Európskej rady, hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov EÚ a predseda Európskej komisie. Je to najvyššia úroveň politickej spolupráce v EÚ, kde lídri diskutujú a stanovujú politický program Únie, ale neprijímajú legislatívu. Rokovaní Európskej rady sa zúčastňujú: Hlavy štátov alebo predsedovia vlád: Zastupujú svoju krajinu a určujú politické smerovanie EÚ. Predseda Európskej rady: Riadi rokovania Európskej rady a zastupuje EÚ navonok. Predseda Európskej komisie: Zúčastňuje sa rokovaní a predstavuje výkonnú moc EÚ.
Európska obrana a pripravenosť
V kontexte radikálne zmenenej bezpečnostnej situácie v Európe lídri EÚ (bez účasti Slovenskej republiky) venovali pozornosť posilneniu spoločnej obrany. Diskusia sa sústredila na obranné kapacity, podporu východného krídla a otázky riadenia. V reakcii na narušenie vzdušného priestoru zo strany Ruska vo viacerých členských štátoch, vrátane Dánska, Poľska a Estónska, predseda Costa zdôraznil imperatív budovať „Európu obrany“. Vyjadril pevné odhodlanie: „Sme odhodlaní čeliť spoločným hrozbám, na všetkých frontoch, či už konvenčných, hybridných alebo kybernetických, so spoločným cieľom.“ EÚ sa v tejto súvislosti zaviazala k posilneniu svojej obrany a zvýšeniu obrannej pripravenosti do roku 2030. Na podporu tohto cieľa prijala EÚ v uplynulých mesiacoch rozhodné opatrenia, vrátane implementácie nástroja SAFE, ktorý mobilizuje finančné prostriedky až do výšky 150 miliárd EUR na usmernenie spoločných investícií na zabezpečenie celkovej bezpečnosti Európy.
Východné krídlo NATO – ide o označenie štátov, ktoré sa nachádzajú na východnej hranici Severoatlantickej aliancie (NATO). Patria sem krajiny ako Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Česko, pobaltské štáty (Estónsko, Lotyšsko, Litva) – teda štáty bývalého východného bloku. Úloha východného krídla NATO:
- Slúži ako obranný štít proti potenciálnym hrozbám z východu, najmä zo strany Ruska.
- Po roku 2014 (anexia Krymu) sa posilnila prítomnosť spojeneckých vojsk v týchto krajinách.
- Slovensko je súčasťou tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP), čo znamená, že na jeho území môžu pôsobiť spojenecké jednotky v rámci obrany členských štátov NATO.
Lídri v Kodani rovnako posudzovali pokrok v deviatich prioritných oblastiach obrany definovaných v marci 2025, medzi ktoré patria: protilietadlová a protiraketová obrana, delostrelectvo, drony a systémy proti dronom, vojenská mobilita a kybernetická odolnosť. Predseda Costa potvrdil všeobecnú podporu lídrov pre kľúčové projekty predložené Komisiou a vysokým predstaviteľom, menovite Európsky dronový múr a Dozor nad východným krídlom. V oblasti riadenia a politického dohľadu predseda Costa poukázal na nutnosť lepšej koordinácie pri monitorovaní pokroku. Zdôraznil pritom, že ministri obrany musia prevziať významnejšiu úlohu v presadzovaní úloh a sledovaní míľnikov medzi zasadnutiami Európskej rady.
Čítajte viac Komisár Európskej únie pre obranu: Vytvorenie steny proti dronom potrvá viac ako rok
Podpora Ukrajiny
V súvislosti s eskaláciou útokov zo strany Ruska je EÚ pripravená naďalej poskytovať vojenskú a finančnú podporu Ukrajine a jej obyvateľom. EÚ a členské štáty doteraz poskytli podporu v celkovej výške 177,5 miliardy EUR. Predseda Costa zopakoval záväzok EÚ: „Sme angažovaní na všetkých frontoch, aby sme dosiahli spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.“ EÚ zároveň uvalila na Rusko masívne sankcie. Pán Costa v Kodani zmienil prípravu 19. sankčného balíka, ktorý sa zameria na príjmy z ropy, bankové subjekty, kryptomeny a tzv. tieňovú flotilu. Ohľadne prístupovej cesty Ukrajiny do EÚ predseda Costa zdôraznil, že Ukrajina plní požadované reformy a nastal čas, aby EÚ konala, pretože rozširovanie predstavuje proces založený na zásluhách, ktorý posilní Európu. Zároveň informoval o úvodnej diskusii lídrov o možnostiach mobilizácie ďalších finančných prostriedkov pre Ukrajinu. Zdôraznil, že Rusko musí vnímať, že partneri Ukrajiny disponujú vôľou aj prostriedkami na pokračovanie v podpore až do dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru.
