V januári 2013 vyvolal vtedajší náčelník štábu ozbrojených síl Švédska, generál Sverker Göranson, značnú kontroverziu vyhlásením, že krajina by v prípade obmedzeného útoku nevydržala ani týždeň. Dôvodom bolo výrazné zníženie vojenských kapacít od konca studenej vojny. Jeho vyjadrenie sa stretlo s negatívnymi reakciami politickej triedy, ktorá ho obvinila z preháňania situácie a obhajovania záujmov armády v čase, keď Švédsko vynakladalo na obranu len niečo vyše 1 % HDP.
Následné udalosti však dali generálovi za pravdu. Anexia Krymu Ruskom a rastúce napätie v baltskom regióne viedli švédskych predstaviteľov k prehodnoteniu situácie a k snahe o obnovenie vojenských kapacít. V dôsledku toho došlo k obnoveniu povinnej vojenskej služby, remilitarizácii strategického ostrova Gotland, prevzatiu lodenice Kockums, modernizácii konceptu totálnej obrany a k takmer nepretržitému zvyšovaniu vojenských výdavkov. V decembri 2020 švédsky parlament (Riksdag) schválil 40-percentné zvýšenie rozpočtu na obranu s cieľom dosiahnuť 8,8 miliardy eur do roku 2025.
Od začiatku vojny na Ukrajine, ktorá podnietila Švédsko k opusteniu neutrality, sa toto úsilie ešte zintenzívnilo. Cieľom sa stalo čo najskoršie zvýšenie výdavkov na obranu na 2 % HDP. Dňa 15. septembra premiér Ulf Kristersson oznámil, že Švédsko v roku 2026 opäť zvýši svoje vojenské výdavky o 26,6 miliardy švédskych korún (približne 2,45 miliardy eur). Celková suma tak dosiahne 175 miliárd korún (16 miliárd eur), čo predstavuje 2,8 % HDP. Toto zvýšenie predstavuje nárast o 18 % oproti predošlému rozpočtu. Podľa premiéra Kristerssona je Švédsko na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa 3,5 % HDP do roku 2030, v súlade so záväzkami voči NATO. Premiér zdôraznil, že vďaka tomuto novému zvýšeniu, financovanému prostredníctvom pôžičky, sa rozpočet na obranu od roku 2022 zvýšil o 100 miliárd korún (9 miliárd eur), čo označil za „bezprecedentné, pokiaľ sa nevrátime do najhorších dní studenej vojny.“
Toto zvýšenie výdavkov umožní financovať nákup prioritného vybavenia, ako sú systémy protivzdušnej obrany, viacnásobné raketomety, dopravné lietadlá (Štokholm si už vybral C-390 od brazílskej spoločnosti Embraer) a nové lode. Švédska vláda taktiež uviedla, že silný nárast rozpočtu, investície do inovácií a rozvoj obranného priemyslu vytvoria príležitosti pre technologickú modernizáciu v celej krajine. Je pozoruhodné, že Švédsko nepožiadalo o pôžičku od Európskej únie v rámci programu SAFE (Security Action for Europe).
Švédska vojenská pomoc Ukrajine
Vláda Švédska vo štvrtok 11. septembra 2025 predstavila už 20. balík pomoci Ukrajine v hodnote 709 miliónov eur. Švédsky minister obrany Pål Jonson o balíku informoval na sociálnej sieti X. Podľa jeho vyjadrenia, balík obsahuje:
- 18 nových systémov Archer
- Dlhodobú vojenskú podporu vo výške 3,6 miliardy dolárov ročne na roky 2026–2027
- 900 miliónov dolárov ročne na civilnú sféru počas rokov 2026–2028
Minister Jonson uviedol, že Švédsko zakúpi nové delostrelecké systémy Archer a 155-milimetrové náboje v hodnote 277 miliónov eur, čím sa celkový arzenál systémov Archer na Ukrajine zvýši na 44 kusov. Uviedol tiež, že ukrajinskí vojaci, ktorí systém používajú, potvrdili jeho vysokú efektivitu proti ruským cieľom. V námornej oblasti Švédsko zakúpi vybavenie v hodnote 161 miliónov eur, vrátane mobilných pobrežných radarových systémov, nových námorných podporných lodí s granátometmi a bezpilotných systémov. Okrem toho bude 32 prenesených bojových lodí triedy 90 vybavených ďalšími senzormi, zbraňovými systémami a radarmi.
Švédske ozbrojené sily tiež odovzdajú Ukrajine vybavenie v hodnote 10,8 milióna eur, ktoré pozostáva z 500 motocyklov a podporného vybavenia pre letecké základne, ako sú nákladné autá a traktory. Prenesené protilietadlové systémy Tridon Mk 2 dostanú radarové senzory a riadiace systémy. Balík ďalej zahŕňa viac ako 40-milimetrovú protilietadlovú muníciu a finančné príspevky vo výške 57,7 miliónov eur pre rôzne koalície zamerané na rozvoj kapacít. Pål Jonson dodal, že balík obsahuje aj dodatočné tajné systémy a projekty, ktorých implementácia sa „ponechá pre bojisko“. Uviedol, že ruská armáda môže očakávať švédsko-ukrajinské prekvapenia a že Švédsko bude na Rusko vyvíjať nátlak, kým nezastaví vojnu.