Fínske letectvo koncom augusta 2025 potvrdilo, že z vlajok svojich jednotiek odstráni zostávajúce hákové kríže. Plukovník Tomi Böhm pre fínsku verejnoprávnu televíziu uviedol, že hoci by mohli vlajku naďalej používať, „niekedy môžu nastať chúlostivé situácie so zahraničnými návštevami. Možno je rozumné ísť s dobou.“ Ozbrojené sily začali s plánom výmeny symboliky už v roku 2023, v roku vstupu Fínska do NATO. Cieľom je aktualizovať symboliku a znaky a lepšie odrážať súčasnú identitu. Hoci presný časový plán nie je známy, očakáva sa, že hákový kríž nahradí orol, ktorý sa už používa ako všeobecný symbol, informuje webová stránka rtbf.be.
Proces odstraňovania symbolu sa začal už pred niekoľkými rokmi. Prvé nenápadné odstránenie sa uskutočnilo v roku 2017, keď veliteľská jednotka nahradila hákový kríž zlatým orlom. Hovorca armády vtedy vysvetlil, že „bolo nutné tento symbol vysvetľovať cudzincom, ktorí si ho spájali s nacistickým Nemeckom, hoci mal úplne iný pôvod“. Symbol naďalej pretrvával, čo viedlo k nepríjemným situáciám. Napríklad v roku 2021 nemeckí vojaci opustili ceremóniu v Laponsku z dôvodu prítomnosti vlajok s hákovým krížom. Plukovník Böhm priznal, že letectvo zažilo „trápne situácie, najmä pri spolupráci s Američanmi“.
Historické korene prijatia svastiky vo Fínsku siahajú do roku 1918. Krátko po získaní nezávislosti daroval švédsky gróf Eric von Rosen lietadlo ozdobené jeho osobným talizmanom – modrým hákovým krížom. Fínske letectvo ho okamžite prijalo ako svoj oficiálny znak. Avšak, ako poznamenáva historička Chantal Kestelootová, tento symbol je zaťažený minulosťou grófa von Rosena, ktorý sa neskôr stal propagátorom nacizmu a švagrom Hermanna Göringa. Kestelootová zdôrazňuje, že prijatie symbolu súviselo s kontextom občianskej vojny a symbolmi zrodu štátu, aj keď môžu byť znepokojujúce. Napriek tomu, že fínska národná pamäť sa často sústredí na tzv. Zimnú vojnu proti ZSSR (1939 – 1940), v rokoch 1941 až 1944 Fínsko skutočne bojovalo po boku nacistického Nemecka a zúčastnilo sa operácie Barbarossa. Historička pripomína, že táto časť histórie, v ktorej Fínsko vystupuje ako spojenec nacistického Nemecka, bola dlho prehliadaná.
Fínske úrady trvajú na tom, že svastika pre nich nebola nacistickým znakom. Profesor Teivo Teivainen z Helsinskej univerzity pripomenul, že „fínsky hákový kríž existoval už pred jeho použitím nacistami“, no zároveň uznal, že už v 19. storočí bol používaný v kruhoch s rasistickými myšlienkami. Korene svastiky siahajú do staroveku, kde sanskritský výraz svastika znamenal šťastie. Tento 7 000 rokov starý znak je stále posvätný v hinduizme a budhizme. Napriek tomu, európske nacionalistické hnutia v 19. storočí si ho začali spájať s údajnou árijskou identitou, čo viedlo k jeho definitívnemu privlastneniu nacistickou stranou v roku 1920.
Podľa Chantal Kestelootovej je v dnešnej dobe nemožné symbolu vrátiť neutrálny význam. „Do tejto symboliky je investovaná taká váha, že je mimoriadne ťažké použiť ju v kontexte úplne očistenom od jej ideologických konotácií,“ uviedla. Dodala, že symbol naďalej používajú aj súčasné extrémne pravicové hnutia, čo sťažuje jeho vnímanie v iných kultúrach. Silu symbolu zneužívajú aj politické nástroje, ako napríklad Rusko, ktoré využíva prítomnosť hákových krížov vo fínskej armáde na rétorické označenie Helsínk za nacistické, podobne ako v prípade Ukrajiny. Kestelootová tvrdí, že „mobilizácia druhej svetovej vojny je skutočne používaná ako strategická zbraň“ v ruskom pamäťovom diskurze. Definitívnym stiahnutím hákového kríža sa Fínsko snaží uzavrieť kapitolu dedičstva, ktoré sa stalo nepochopiteľným na medzinárodnej scéne. Tento príklad ilustruje, že niektoré symboly, aj tie veľmi staré, môžu byť históriou nenávratne poškvrnené.