Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev počas pracovnej cesty v Leningradskej oblasti vyhlásil, že Vladimir Putin dal pokyn na posilnenie hranice s Fínskom. Na zasadnutí s miestnymi predstaviteľmi bývalý prezident oznámil výstavbu opevnení v prihraničných regiónoch. „Práve sme boli na hranici s Fínskom. Ak tam nie je vojenská aktivita, tak sa tam vo veľkom stavajú rôzne steny a zátarasy. Musíme zvýšiť spoľahlivosť ochrany štátnej hranice a zabezpečiť opevnenia na území regiónov,“ povedal Medvedev, ktorého cituje agentúra TASS. Podľa podpredsedu Bezpečnostnej rady je zmena prístupu k posilneniu hranice diktovaná vstupom Fínska do NATO, informuje The Moscow Times.
Čítajte viac Medvedev vyzval ignorovať Trumpa a pokračovať vo vojne proti Ukrajine
„Nemôžeme ignorovať skutočnosť, že Fínsko je v súčasnosti členským štátom Severoatlantickej aliancie. A to predurčuje zmenu našich vojenských prístupov k úprave hranice a k odrážaniu možných nepriateľských aktov,“ povedal. Medvedev tiež upozornil na nárast vojenskej aktivity v blízkosti ruskej hranice, pričom spomenul pobaltské štáty, Poľsko a Nórsko. Okrem toho sa vyjadril aj k nedávnemu stretnutiu koalície ochotných v Paríži, ktoré sa týkalo otázok zabezpečenia bezpečnosti pre Ukrajinu. Rozhodnutia prijaté na summite označil Medvedev za psí nezmysel (alebo „bullshit“, ako upresnil v angličtine). „Oni si tam niečo vymýšľajú, vyťahujú to z rôznych miest a potom to prezentujú ako záruky. Žiadne následky to mať nebude,“ uistil bývalý prezident.
Fínsko vstúpilo do NATO na jar 2023, čím sa po ruskej invázii na Ukrajinu vzdalo desaťročí vojenskej neutrality. Následne na jar 2024 sa k nemu pripojilo aj Švédsko. To zdvojnásobilo dĺžku hranice NATO s Ruskom na viac ako 1 300 kilometrov. Vladimir Putin pôvodne zdôvodňoval útok na Ukrajinu potrebou zabrániť rozširovaniu NATO. Po tom, ako Fínsko a Švédsko podali žiadosti, však vyhlásil, že Moskva ich vstup do aliancie nepovažuje za vážnu hrozbu. Ak chcú, nech sa páči, povedal vtedy.
Čítajte viac Medvedev: EÚ je pre Rusko priamou hrozbou, členstvo Ukrajiny by bolo nebezpečné
Fínsko deportuje Rusov, ktorí utiekli pred mobilizáciou
Podľa Deutsche Welle v období od januára do septembra 2025 fínske úrady vyhostili 104 ruských občanov, ktorým bol zamietnutý azyl. Po dvoch rokoch nečinnosti začali fínske úrady posudzovať žiadosti Rusov, pričom takmer 90 % z nich zamietli. Fínske úrady odmietajú žiadosti, ak je hlavným dôvodom vyhýbanie sa mobilizácii, pretože to v súlade s Dohovorom OSN nepovažujú za dostatočný dôvod na udelenie azylu. Svoje rozhodnutia zdôvodňujú vyhláseniami Vladimira Putina a Sergeja Šojgua, že mobilizácia je ukončená, aj keď príslušný dekrét nebol podpísaný.
Čítajte viac Vo Fínsku začalo fungovať velenie pozemných síl NATO v severnej Európe
Úspešní žiadatelia majú podľa aktivistov sú tzv. ideálne prípady, ktoré sú spojené s politickým prenasledovaním. Azyl bol udelený aktivistom, ktorí sa zúčastňovali protestov, ľuďom s problémami so zákonom a tým, ktorí boli prenasledovaní pre svoju LGBT príslušnosť. Rusi, ktorí odmietnu dobrovoľne opustiť krajinu, sú deportovaní pod ozbrojeným sprievodom. Za prvých osem mesiacov roka bolo takto vyhostených 18 ľudí. Z dôvodu uzatvorenia pozemných hraničných priechodov do Ruska sú deportovaní často odvezení lietadlom do Turecka alebo do estónskej Narvy.
