Alí Larídžání, tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti sa 13. augusta stretol s libanonským prezidentom Josephom Aúnom, premiérom Nawáfom Salámom a predsedom parlamentu Nabíhom Berrim. Aún a Salám v súčasnosti vedú štátne snahy o odzbrojenie Hizballáhu, zatiaľ čo Berri je najvyššie postavený spojenec Hizballáhu v libanonskej vláde. Iránsky analytik blízky režimu uviedol 13. augusta, že Larídžáního návšteva mala za cieľ „zabrániť úplnému posunu vo vnútornej mocenskej rovnováhe Libanonu na úkor Hizballáhu“. Larídžání sa pravdepodobne snaží stretnúť s libanonskými politikmi, ktorí sú proti Hizballáhu, v rámci širšej stratégie, ktorej cieľom je zastaviť implementáciu plánu na odzbrojenie Hizballáhu. O návšteve v Bejrúte informuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Čítajte viac Libanonská vláda oficiálne oznámila svoj plán odzbrojiť Hizballáh
Libanonská vláda 5. augusta poverila libanonské ozbrojené sily (LAF) vytvorením plánu na zavedenie štátneho monopolu na zbrane a 7. augusta súhlasila s cieľmi amerického návrhu na odzbrojenie Hizballáhu. Spojené štáty a Izrael sa 13. augusta rozhodli predĺžiť mandát Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) a rozšíriť ich právomoci, čo im umožní vykonávať razie, zatýkať osoby a zriaďovať kontrolné stanovištia. UNIFIL v minulosti len zriedka podnikal kroky proti Hizballáhu v južnom Libanone, no rozšírenie ich činnosti im môže dať príležitosť ho určitým spôsobom spochybniť.
Čítajte viac Hizballáh vyzýva na ignorovanie libanonského plánu na odzbrojenie, nazýva ho darom pre Izrael
Larídžání opätovne potvrdil podporu Iránu pre Hizballáh a počas tlačovej konferencie po stretnutí s Berrim vyzval libanonských civilistov, aby „zachovali odpor“. Hizballáh je proiránskymi aktérmi označovaný aj ako „Islamský odpor v Libanone“. Larídžání uviedol, že Irán bude stáť pri Libanone v prípade „akejkoľvek izraelskej eskalácie“. Larídžání sa pravdepodobne snaží opätovne potvrdiť podporu Iránu pre Hizballáh po tom, čo Irán zlyhal v podpore Hizballáhu počas izraelskej kampane v Libanone a po škodách, ktoré utrpel vo vojne medzi Izraelom a Iránom. Irán tiež nedokázal konať dostatočne rýchlo, aby obránil svojho sýrskeho spojenca, režim Bašára al-Asada, pred ofenzívou vedenou organizáciou Hajját Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá viedla k jeho pádu. Irán pravdepodobne musí vyvinúť úsilie na posilnenie svojej dôveryhodnosti voči Hizballáhu a v celom regióne. Iránska podpora pre jeho zástupné a partnerské sily na Blízkom východe dlhodobo slúži ako forma iránskeho odstrašovania voči Izraelu.
Čítajte viac Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti zriadila Radu obrany
Pád Asadovho režimu v Sýrii a zákrok libanonského štátu proti iránskemu pašovaniu cez libanonské letiská a hraničné priechody spôsobili, že akékoľvek iránske snahy o opätovné zásobovanie Hizballáhu sú pomerne pomalé a neefektívne. Neschopnosť Iránu pašovať zbrane a peniaze pre sily Hizballáhu ho prinútila spoliehať sa skôr na peňažné prevody než na veľké zásielky zbraní. Libanon bol schopný zadržať niektoré z týchto peňažných prevodov. Potreba Iránu obnoviť a preorientovať svoju domácu stratégiu po vojne medzi Izraelom a Iránom pravdepodobne ešte viac obmedzí finančnú podporu, ktorú môže poskytnúť Hizballáhu. Irán sa možno snaží udržať si vplyv v Libanone, ale môže mať problém poskytnúť skutočnú podporu. Larídžání zámerne neurobil žiadne explicitné komentáre o presných typoch podpory, ktorú by Libanon alebo Hizballáh mohli očakávať, okrem opätovného potvrdenia iránskej solidarity s Hizballáhom a odmietania výziev na jeho odzbrojenie.
