Libanonská vláda oficiálne oznámila svoj plán odzbrojiť Hizballáh, čo predstavuje historický krok a zároveň vyvoláva v krajine veľké kontroverzie. Ide o prvýkrát od Taífskej dohody z roku 1990, keď vláda stiahla svoju podporu ozbrojenému krídlu tejto šíitskej skupiny. Rozhodnutie bolo prijaté pod silným tlakom Trumpovej administratívy, ktorá Hizballáh považuje za oslabený a bez vodcu po vojne s Izraelom. Rozhodnutie však nie je jednomyseľné, pretože šíitski ministri odmietli hlasovať, tvrdiac, že je nelegitímne a porušuje ústavný princíp konsenzu medzi komunitami. Zatiaľ čo prohizballáhovské médiá hovoria o prevrate, iné denníky hovoria o rozhodnom uznesení. Informuje francúzsky denník Le Figaro.
Taífska dohoda z roku 1989 je dohoda, ktorá ukončila libanonskú občiansku vojnu (1975–1990). Jej hlavným cieľom bolo prepracovať libanonský politický systém a ukončiť vojenské konflikty. Hlavné body Taífskej dohody:
- Zmena politického systému: Dohoda znížila moc maronitských kresťanov, ktorí dovtedy dominovali v politike. Ich moc bola presunutá na moslimov, čím sa vytvorila rovnováha medzi náboženskými komunitami. Prezident (maronitský kresťan) si zachoval vysoké postavenie, no jeho právomoci boli obmedzené v prospech predsedu vlády (sunnitského moslima) a predsedu parlamentu (šiitského moslima).
- Rozdelenie moci: Rozdelenie kresiel v parlamente bolo upravené na pomer 1:1 medzi kresťanov a moslimov. Predtým bol pomer 6:5 v prospech kresťanov.
- Odzbrojenie milícií: Dohoda požadovala odzbrojenie všetkých libanonských milícií. Sýrska armáda, ktorá v tom čase okupovala Libanon, mala pomôcť s týmto procesom a následne sa stiahnuť.
Taífska dohoda však mala aj svoje medzery. Proces odzbrojenia nebol úplne úspešný, keďže napríklad Hizballáh si svoje zbrane ponechal. Taktiež sýrska armáda sa stiahla až v roku 2005, oveľa neskôr, ako sa pôvodne očakávalo. Napriek týmto nedostatkom je dohoda považovaná za kľúčový moment v histórii Libanonu, ktorý viedol k postupnému ukončeniu dlhotrvajúceho konfliktu.
Libanonská vláda prijala jedenásťbodový plán, ktorý predložil americký vyslanec Tom Barrack. Cieľom je posilniť prímerie medzi Libanonom a Izraelom z novembra 2024 a dosiahnuť trvalé riešenie. Kľúčové body plánu sú:
- Odzbrojenie Hizballáhu: Do konca roka 2025 majú byť všetky zbrane odovzdané pod kontrolu štátu.
- Medzinárodná konferencia: Po začatí odzbrojovania sa má na jeseň 2025 konať medzinárodná ekonomická konferencia pod vedením USA, Francúzska, Saudskej Arábie a Kataru, ktorá má podporiť obnovu Libanonu.
- Posilnenie armády: Plán počíta so zvýšením platov vojakov, aby sa zabezpečila ich lojalita.
- Ústup Izraela a vyriešenie hraníc: Postupné stiahnutie izraelských síl z okupovaných pozícií, prepustenie libanonských väzňov a vytýčenie hraníc pod medzinárodným dohľadom. Plán však nezaručuje ukončenie izraelskej okupácie.
Hizballáh, ktorý je oslabený vojensky a stratil svojho generálneho tajomníka Hassana Nasralláha, zatiaľ reaguje opatrne. Nechce ísť do priamej konfrontácie, ale varuje, že odzbrojenie by bolo „samovraždou“. Šíitsky oponent Ali Mourad tvrdí, že Hizballáh je v patovej situácii a musí sa s tým zmieriť, aby ochránil svoju komunitu. Experti však upozorňujú, že plán môže naraziť na vážne prekážky:
- Nerealistický časový harmonogram: Libanonská armáda nemá prostriedky ani vôľu konfrontovať Hizballáh, čo by mohlo viesť k vnútornému rozkolu.
- Kontrola z Iránu: Zbrane Hizballáhu sú pod kontrolou Iránu, a preto akýkoľvek pokrok si vyžaduje dialóg s Teheránom.
- Regionálny kontext: Pád Baššára al-Asada v Sýrii posilňuje sunitské mocnosti, čo mení dynamiku moci v regióne.
Ak Irán a Hizballáh proces zablokujú, riskujú ďalšiu izraelskú okupáciu a možné uzavretie mierovej dohody. Celková situácia zostáva veľmi napätá a výsledok je neistý.
