Ukrajinskí výrobcovia dronov, ktorí nazbierali rozsiahle a jedinečné bojové skúsenosti vo vojne proti Rusku, sú na prahu významnej zmeny. Kyjev zvažuje povolenie exportu ich produktov a zdieľanie cenných poznatkov, ktoré získali na fronte. Táto iniciatíva vyvoláva otázku, akú rolu bude Ukrajina zohrávať v prezbrojovaní Európy – či bude partnerom, testovacím polygónom, zákazníkom, alebo dokonca konkurentom. Zatiaľ čo ukrajinská vláda pracuje na nových exportných pravidlách, miestne spoločnosti si definujú svoju úlohu v európskom obrannom sektore, uvádza článok Deutsche Welle.
Ukrajinský priemysel bezpilotných lietadiel (BPL) je mimoriadne dynamický, tvorený stovkami spoločností s desiatkami modelov. Mnohé z nich sa na prvý pohľad môžu zdať „nízkotechnologické“, no ich skutočná hodnota spočíva v bohatej skúsenosti z frontu a bezprecedentnej flexibilite a adaptácii na bojové podmienky. Ako poznamenáva Jaroslav Ažňuk, zakladateľ a generálny riaditeľ dronovej spoločnosti The Fourth Law, existujú „veľmi dobré argumenty pre to, aby ukrajinské spoločnosti poskytovali tieto možnosti ako službu našim európskym partnerom“.
Kľúčom k úspechu Ukrajiny vo využívaní dronov je ich schopnosť kombinovať komerčne dostupné komponenty s jednoduchými palubnými počítačmi, open-source softvérom a dokonca aj dielmi vytlačenými na 3D tlačiarňach. Príkladom sú FPV-drony (riadené z pohľadu pilota v reálnom čase), ktoré operátorom umožnili vytvoriť triedu smrtonosných „kamikadze“ dronov. Tieto drony, ovládané pomocou mini-headsetu, dokážu navádzať výbušninou naplnené zariadenia na oveľa cennejšie ciele, ako sú tanky. Okrem toho sa využívajú aj iné typy BPL na zhadzovanie výbušnín alebo mín, zabezpečovanie tradičného sledovania a vykonávanie diaľkových letov hlboko na ruské územie.
Ukrajinské spoločnosti deklarujú, že čoraz menej importujú dronové diely a namiesto toho vytvárajú vlastné komponenty a zdokonaľujú technológie, napríklad telemetriu bojiska. Zároveň zbierajú množstvo cenných dát o situácii na bojisku, vrátane informácií o ruských protiopatreniach. Firmy ako The Fourth Law sa považujú za lídrov v tomto vývoji. Napriek tomu, že výrobné kapacity Ukrajiny v sektore BPL rástli, štátny rozpočet za nimi nestíha. V júni prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Kyjev si môže dovoliť financovať len 60 % obrannej produkcie, ktorú je schopný vyrobiť.
Potreba medzinárodného trhu a partnerstiev
Prístup na vonkajšie trhy je pre ukrajinských výrobcov BPL naliehavou potrebou. Priemyselné skupiny dlhodobo varujú, že bez možnosti exportu a prilákania zahraničných investícií hrozí ukrajinskému sektoru stagnácia. Kateryna Mychalková, generálna riaditeľka Tech Force in UA, zdôrazňuje, že „ak spoločnosť dokáže vyrobiť viac, než dokáže štát kúpiť, mala by mať možnosť pôsobiť na medzinárodnom trhu“. Povolenie exportu by pritiahlo nové investície a umožnilo vytváranie spoločných podnikov so zahraničnými firmami. Artem Vjunnyk, spoluzakladateľ spoločnosti Athlon Avia, varuje, že obmedzenie exportu a transferu technológií by mohlo viesť k tomu, že „všetky najnovšie riešenia, všetka duševná vlastnosť k najnovším vývojom bude patriť zahraničným spoločnostiam“.
Niektoré ukrajinské spoločnosti, ako Athlon Avia (výrobca prieskumného dronu Furia a dronu Silent Thunder), už zvažujú výrobu mimo Ukrajiny, aby chránili svoju produkciu pred ruskými útokmi. Táto perspektíva, zjednodušená vďaka tvorbe spoločných podnikov, je atraktívna aj pre iné miestne firmy. Oleksandr Jakovenko, zakladateľ TAF Drones, otvorene priznáva, že raketové útoky na výrobné objekty na Ukrajine predstavujú riziko veľkých strát a neschopnosti splniť štátne kontrakty.
Európske očakávania a budúca spolupráca
Kyjev zatiaľ uprednostňuje dodávky dronov na front a zamietal žiadosti o export. Avšak experti veria, že potreba financovania vývoja ťažších zbraní (ako sú rakety dlhého dosahu, ktoré európske krajiny Kyjevu priamo nedodávajú) môže zmeniť postoj vlády. Exportné príjmy by mohli slúžiť ako dôležitý zdroj financovania pre vlastnú výrobu týchto zbraní. Zelenského nedávne vyhlásenie o uvoľnení exportných pravidiel v oblasti dronov je preto vnímané pozitívne, hoci legislatívny proces a otázky obmedzení technológií a kvót stále prebiehajú.
Európske vojenské a obranné spoločnosti zatiaľ neočakávajú okamžité dodávky dronov. Skôr sa hovorí o vytváraní spoločných podnikov, ktoré by najprv vyrábali produkty pre Ukrajinu a následne pre iné štáty. Európska únia už vyčlenila 150 miliárd eur vo forme úverov na partnerské obranné projekty s účasťou Ukrajiny a európskych krajín. Jednou z možností je britský návrh, aby ukrajinskí výrobcovia BPL poskytovali britským firmám dáta o činnosti dronov na bojisku. Na základe týchto dát by Briti vyvíjali a dodávali vlastné bezpilotné lietadlá na front. Táto dohoda by podporila ukrajinské skúsenosti a zároveň „britské pracovné miesta“, pričom zohľadňuje nebezpečné podmienky výroby na Ukrajine. Niektorí ukrajinskí výrobcovia by však uprednostnili hlbšiu kooperáciu, ktorá by spojila ukrajinské bojové skúsenosti s vyspelými zahraničnými technológiami.
Melania Parzonková z Chatham House konštatuje, že Ukrajina sa stala akýmsi koordinčným centrom pre všetkých európskych výrobcov bezpilotných lietadiel, pričom „neexistujú také spoločnosti, ktorých produkty by neprešli bojovými skúškami na Ukrajine“. Ukrajinské firmy tak nevyhnutne disponujú najväčšími skúsenosťami a znalosťami v oblasti aplikácie výrobkov v bojových podmienkach. Jaroslav Ažňuk je v tomto ohľade optimistický a predpokladá rast odvetvia vďaka exportu a vznik lídrov so špecializovanými znalosťami. Domnieva sa, že ukrajinské spoločnosti časom budú môcť ponúkať BPL ako komplexnú platformu pre európske krajiny, zahŕňajúcu nielen výrobu, ale aj školenie a aktualizácie softvéru a hardvéru. Zdôrazňuje, že jedenásťročná vojna s Ruskom poskytuje Ukrajine jedinečnú strategickú výhodu, ktorú žiadna iná európska krajina nedokáže poskytnúť v porovnateľnej miere.