Vodca Hizballáhu Naím Kásim v nedeľu vyhlásil, že jeho skupina sa nevzdá ani neodloží zbrane v reakcii na izraelské hrozby, napriek tlaku na libanonských militantov, aby sa odzbrojili. Jeho prejav zaznel pred pondelkovou očakávanou návštevou amerického vyslanca Thomasa Barracka, počas ktorej majú libanonské úrady reagovať na žiadosť o odzbrojenie Hizballáhu do konca roka, uviedol libanonský predstaviteľ pod podmienkou anonymity. „Táto (izraelská) hrozba nás neprinúti prijať kapituláciu,“ povedal Kásim v televíznom prejave k tisícom svojich priaznivcov na južnom predmestí Bejrútu, bašte Hizballáhu, počas šíitskeho moslimského sviatku Ašura.
Čítajte viac Izraelské letectvo útočilo na podzemné sklady dronov Hizballáhu v Bejrúte a južnom Libanone
Libanonskí lídri, ktorí sa ujali úradu po minuloročnej vojne medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorá vážne oslabila skupinu podporovanú Iránom, opakovane sľubovali štátny monopol na držanie zbraní, pričom požadovali, aby Izrael dodržiaval novembrové prímerie, ktoré malo ukončiť nepriateľské akcie. Kásim, ktorý nastúpil po dlhoročnom vodcovi Hasanovi Nasralláhovi po jeho smrti pri izraelskom útoku v septembri, uviedol, že bojovníci skupiny sa nevzdajú svojich zbraní a zdôraznil, že musí najprv prestať izraelská agresia. Izrael pokračuje v útokoch na Libanon napriek novembrovému prímeriu, pričom tvrdí, že útočí na miesta a operatívcov Hizballáhu a obviňuje Bejrút z toho, že nerobí dosť pre odzbrojenie skupiny. Libanonské úrady tvrdia, že demontujú vojenskú infraštruktúru Hizballáhu na juhu, blízko izraelských hraníc.
Čítajte viac Hizballáh sa pomaly zotavuje napriek izraelským náletom a tlaku libanonskej vlády
Podľa prímeria sa mal Hizballáh stiahnuť so svojimi bojovníkmi na sever od rieky Lítání, približne 30 kilometrov od izraelských hraníc. Izrael mal stiahnuť svoje jednotky z Libanonu, ale ponechal ich rozmiestnené v piatich oblastiach, ktoré považoval za strategické. Kásim uviedol, že Izrael musí dodržiavať dohodu o prímerí, „stiahnuť sa z okupovaných území, zastaviť svoju agresiu… prepustiť väzňov“ zadržaných počas minuloročnej vojny a že sa musí začať rekonštrukcia v Libanone. Až potom „budeme pripravení na druhú fázu, ktorou je diskusia o národnej bezpečnostnej a obrannej stratégii“, ktorá zahŕňa otázku odzbrojenia skupiny, dodal.
Čítajte viac Izraelský úder v Bejrúte na člena Hizballáhu si podľa úradov vyžiadal troch mŕtvych
Oslavy Ašury a regionálna situácia
Stúpenci oblečení v čiernom kvôli sviatku Ašura pochodovali južnými predmestiami Bejrútu pred jeho prejavom, mávajúc vlajkami Hizballáhu, ako aj libanonskými, palestínskymi a iránskymi vlajkami. Niektorí niesli aj plagáty zabitého vodcu Nasralláha. Hussein Džaber pôvodom z južného Libanonu, povedal, že zbrane skupiny „nemôžu byť odovzdané, ani teraz, ani neskôr. Tí, ktorí si myslia, že Hizballáh odovzdá zbrane, sú ignoranti.“ Vo svojom prejave Kásim tiež povedal, že jeho hnutie „neprijme normalizáciu… s izraelským nepriateľom“, po tom, čo izraelský top diplomat uviedol, že jeho vláda sa interesuje o takýto krok. Libanon, ktorý je technicky stále vo vojne s Izraelom, sa k tomu nevyjadril. Sýria, ktorú tiež spomenul izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar, uviedla, že je „predčasné“ diskutovať o normalizácii.
Pre šíitov je Ašura predovšetkým dňom smútku a spomienky na mučenícku smrť imáma Husajna ibn Alího, vnuka proroka Mohameda. Husajn bol zabitý spolu s väčšinou svojich mužských príbuzných a malou skupinou nasledovníkov v Bitke pri Karbale (dnes Irak) v roku 680 n.l. (10. Muharram 61 AH). Táto udalosť je pre šíitov kľúčová, viedla k definitívnemu rozkolu islamu na sunnitskú a šíitsku vetvu. Pre šíitov je Ašura symbolom boja proti nespravodlivosti a tyranii. Oslavy sú sprevádzané hlbokým smútkom, kázňami, recitovaním básní a spomínaním na utrpenie imáma Husajna. V niektorých šíitských komunitách sa vykonávajú aj kontroverzné rituály sebabičovania (matam) na vyjadrenie žiaľu.
Šíiti v iných krajinách v regióne tiež slávili Ašuru, ktorá pripomína smrť imáma Husejna, vnuka proroka Mohameda, v bitke v siedmom storočí v dnešnom Iraku. Najväčšie spomienkové slávnosti sa v nedeľu konali v Iraku, najmä v svätých mestách Nadžáf a Karbalá. V južnom Libanone sa stovky ľudí zúčastnili spomienkových slávností v Nabatiyi, oblasti, ktorá je pravidelne terčom izraelských útokov. Miestny obyvateľ Ali Mazraani pre AFP povedal, že ľudí bolo menej ako zvyčajne „kvôli situácii na juhu a izraelským útokom, ktoré zničili trh a niekoľko oblastí mesta.“
V Sýrii, kde prevažujú sunnitskí moslimovia, niekoľko stoviek veriacich oslávilo Ašuru pod ochranou bezpečnostných síl pri svätyni Sajída Zajnab južne od Damasku, uviedol korešpondent AFP. Sýrska šíitska menšina má obavy, odkedy sunnitskí islamisti v decembri zvrhli dlhoročného vládcu Bašára al-Asada, ktorého podporoval Irán. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa v oblasti Sajída Zajnab nekonali žiadne procesie, kde boli proiránske skupiny predtým silne zakorenené pred Asadovým zvrhnutím. „Sýrsky štát posilnil svoju ochranu v tomto čase,“ povedal Džaafar al-Amin, predstaviteľ posvätného miesta. „Tento rok tu neboli žiadni pútnici z iných krajín“, ako sú Irán, Irak alebo Libanon, dodal.
