V Dánsku budú ženy povinné absolvovať vojenskú službu rovnako ako muži, informovala agentúra Associated Press. Zmeny nadobudli účinnosť 1. júla 2025 a týkajú sa osôb, ktoré dosiahli 18 rokov. Doteraz mohli ženy vstupovať do armády dobrovoľne. Na jar dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen uviedol, že vláda pôvodne chcela rozšíriť povinný odvod od roku 2027, ale rozhodla sa reformu urýchliť, aby rýchlejšie zvýšila počet ozbrojených síl krajiny vzhľadom na hrozbu zo strany Ruska.
Čítajte viac Dánsko posilní svoje ozbrojené sily o 5000 ľudí
Taktiež sa predĺžila doba služby – teraz bude trvať 11 mesiacov namiesto štyroch. Plukovník Kenneth Strøm, vedúci odvodového programu v Dánsku, vysvetlil, že zmeny sú spôsobené posilnením obrannej politiky NATO. „Toto rozhodnutie je založené na súčasnej bezpečnostnej situácii, aby sme získali väčšiu bojovú silu a mali zručnosti, ktoré sú potrebné buď pre armádu, námorníctvo, letectvo alebo špeciálne operačné sily,“ dodal.
Čítajte viac Dánsko kúpilo od Francúzska stovky protilietadlových rakiet Mistral 3
Podľa platného systému sa všetci dánski občania, ktorí dosiahli 18 rokov, musia zaregistrovať a podstúpiť overenie vhodnosti pre armádu. Najprv sa prijímajú dobrovoľníci a zvyšné miesta sa obsadzujú náhodne – prostredníctvom lotérie. Do roku 2033 sa plánuje každoročne zapojiť do vojenskej služby až 6500 ľudí. V minulom roku v dánskej armáde odslúžilo 4700 dobrovoľníkov, z toho 24 % tvorili ženy. V súčasnosti majú ozbrojené sily kráľovstva 9 tisíc profesionálnych vojakov pri populácii 6 miliónov obyvateľov. Dánsko sa stalo poslednou krajinou severnej Európy, ktorá zaviedla brannú povinnosť pre ženy. Ako prvé to urobilo Nórsko v roku 2015. A od roku 2017 prijalo podobné opatrenia aj Švédsko.
Čítajte viac Dánsko posilňuje vojenskú prítomnosť v Arktíde po vyjadreniach USA o bezpečnosti Grónska
Vo februári premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že Dánsko zvýši výdavky na obranu a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vyčlení dodatočných 50 miliárd dánskych korún (6,7 mld. eur), aby čelilo rastúcim hrozbám zo strany Ruska. Tieto prostriedky zvýšia výdavky na vojenské účely na 3 % HDP – rekord za viac ako pol storočia. Na poslednom summite NATO v júni Dánsko spolu s ostatnými členmi aliancie súhlasilo so zvýšením výdavkov na obranu na 5 % HDP do roku 2035, ako to požadoval americký prezident Donald Trump. „Čelíme agresívnemu Rusku, ktoré sa prezbrojuje a vyrába viac munície za tri mesiace, ako NATO za celý rok,“ zdôraznila Frederiksenová. Povedala, že vojna na Ukrajine bola spôsobená „imperiálnymi snami“ prezidenta Vladimira Putina, a vyjadrila pochybnosti o tom, že sa zastaví pri tejto krajine.