Prvá skupina bojovníkov organizácie Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorá štyri desaťročia viedla ozbrojený boj s tureckou armádou za práva Kurdov a v máji oznámila ukončenie činnosti, zloží zbrane začiatkom júla. Stať by sa to malo pri slávnostnom ceremoniáli v Sulajmáníji na severe Iraku, kde PKK dlhodobo pôsobí. S odvolaním sa na dva nemenované zdroje o tom dnes informoval kurdský spravodajský server Rudaw.
PKK, alebo Strana kurdských pracujúcich (po kurdsky: Partiya Karkerên Kurdistanê), je kurdská militantná a politická organizácia, ktorá pôsobí predovšetkým v horských oblastiach s kurdskou väčšinou na juhovýchode Turecka, severe Iraku a severovýchode Sýrie. Bola založená v roku 1978 a viedla ozbrojený konflikt proti Turecku, známy ako kurdsko-turecký konflikt. PKK pôvodne usilovala o nezávislý kurdský štát, ale v 90. rokoch zmenila svoj cieľ na autonómiu a väčšie politické a kultúrne práva pre Kurdov v rámci Turecka.
Medzi 3. a 10. júlom skupina členov PKK, pravdepodobne 20 až 30 ľudí, zloží zbrane počas ceremoniálu, ktorý sa bude konať v Sulajmáníji, povedal zdroj serveru Rudaw. Podľa neho by mal ešte pred týmto začatím skladania zbraní vydať nové vyhlásenie historický líder PKK Abdullah Öcalan, ktorý je od roku 1999 za vlastizradu vo väzení na ostrovčeku Imrali. Práve on tento rok na začiatku roka vyzval túto organizáciu, ktorú Ankara, EÚ či USA považujú za teroristickú, aby zložila zbrane.
Čítajte viac Strana kurdských pracujúcich vyhlásila prímerie s Tureckom
PKK prímerie vyhlásila 1. marca a 12. mája oznámila ukončenie ozbrojeného boja a svoje rozpustenie. Zatiaľ však nie je jasné, ako by celý proces mal vyzerať. Server Rudaw 30. júna 2025 napísal, že zloženie zbraní prvou skupinou bojovníkov PKK má byť gestom dobrej vôle k budovaniu dôvery. Turecká vláda totiž napriek oznámeniu tejto organizácie z tohtoročnej jari pokračuje v operáciách proti jej členom, najmä na severe Iraku. V polovici mája zdroj z tureckého ministerstva obrany podľa agentúry AFP uviedol, že turecké spravodajské služby budú dohliadať na skladanie zbraní PKK v spolupráci s irackými a sýrskymi silami. Odmietol, aby pri tom boli medzinárodní pozorovatelia či zástupcovia OSN.
Z historického hľadiska bola PKK založená v reakcii na represie páchané tureckou vládou voči kurdskej populácii. Konflikt medzi PKK a tureckými bezpečnostnými silami trval desaťročia a vyžiadal si životy tisícov ľudí. V priebehu konfliktu boli zaznamenané prípady porušovania ľudských práv, vrátane vrážd civilistov, mučenia a núteného vysídľovania.
PKK viedla od 80. rokov minulého storočia ozbrojený boj proti tureckému režimu za práva Kurdov, ktorí tvoria asi pätinu z 85 miliónov obyvateľov Turecka a v krajine sú dlhodobo diskriminovaní. Pôvodne bojovala za nezávislý Kurdistan, neskôr sa ale jej cieľ zmenil na autonómiu. Konflikt si vyžiadal na 45 000 obetí. Mnoho rokov sa boje odohrávali hlavne na juhovýchode Turecka, kde žije početná kurdská menšina, neskôr sa presunuli do autonómneho regiónu Kurdistan v severnom Iraku, kde Ankara už mnoho rokov vykonáva letecké a pozemné operácie. Turecko tiež od roku 2016 vykonalo niekoľko vojenských invázií na sever Sýrie, kde za občianskej vojny vznikla de facto kurdská autonómia a kde Ankara s miestnymi povstalcami bojuje proti kurdským milíciám, ktoré považuje za spojencov PKK.