Rusko plánuje venovať „osobitnú pozornosť“ jadrovej triáde počas technickej modernizácie armády v rámci nového rozsiahleho štátneho programu vyzbrojovania. V pondelok to na stretnutí s absolventmi vojenských vysokých škôl oznámil prezident Vladimír Putin. „Strategické raketové vojská budú vybavené modernými komplexmi Jars a leteckú zložku strategických jadrových síl doplnia už v tomto roku modernizované raketonosné lietadlá Tu-160M,“ vymenoval Putin. Okrem toho, podľa prezidenta sa rozbieha sériová výroba balistických rakiet Orešnik, ktoré sa, ako uviedol Putin, „osvedčili v bojových podmienkach“. Informuje o tom ruský server The Moscow Times.

Do rozsiahlych investícií do armády a zbraní, ktoré už „spotrebujú tretinu federálneho rozpočtu“, Rusko podľa Putina tlačia Západ a NATO. „Na najbližšom summite NATO sa plánuje oznámiť začiatok rozsiahleho programu na ďalšie zvyšovanie kapacít Aliancie. Na jeho realizáciu sa zvýšia vojenské rozpočty členských krajín NATO. Z toho je jasné, kto v skutočnosti provokuje globálnu militarizáciu a preteky v zbrojení,“ povedal Putin. Dodal, že keďže geopolitické napätie vo svete rastie, Rusko prijme primerané opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti a posilní armádu ako záruku suverenity.

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) malo Rusko k januáru 2025 vo výzbroji 592 nosičov strategických rakiet. Viac ako polovica z nich – 333 – pripadala na rakety pozemných základní, vrátane 206 Putinom spomínaných Jars, z ktorých každý nesie štyri hlavice s výkonom 250 kiloton. Okrem toho Rusko disponuje 78 raketami Topol-M, 34 novými komplexmi Avangard a 34 raketami Vojevoda, ktoré sú vo výzbroji od konca 80-tych rokov. Námorné jadrové sily Ruska podľa SIPRI zahŕňajú 12 strategických ponoriek schopných niesť 192 rakiet. Okrem toho Moskva disponuje flotilou strategických bombardérov Tu-95M (52 kusov) a Tu-160 (15 kusov).

Počet rozmiestnených rakiet a hlavíc Ruskom je obmedzený Zmluvou o strategických útočných zbraniach s USA – nie viac ako 700 a 1550 v uvedenom poradí. Avšak táto dohoda – posledná z platných medzi Moskvou a Washingtonom – vyprší v roku 2026, čo podľa staršieho výskumníka SIPRI Hansa Kristensena sľubuje svetu nové jadrové preteky v zbrojení. „Éra znižovania počtu jadrových zbraní vo svete sa blíži ku koncu,“ poznamenáva. „Vidíme jasný trend k zvyšovaniu arzenálov, zostrovaniu jadrovej rétoriky a odchádzaniu od dohôd o kontrole zbrojenia.“