Belgický premiér Bart De Wever predstavil na parlamentnej komisii pozíciu Belgicka pred blížiacim sa summitom NATO v Haagu, kde sa bude diskutovať o výraznom zvýšení výdavkov na obranu na cieľových 5 % HDP. Pôvodný cieľ koaličnej dohody, 2 % HDP do roku 2029, bol už predtým pre geopolitickú situáciu urýchlený na koniec júna 2025. Avšak, vzhľadom na eskalujúcu ruskú hrozbu a politiku Donalda Trumpa, sa tento cieľ javí ako nedostatočný, čo viedlo k ambicióznemu zámeru dosiahnuť až 5 %.

De Wever zdôraznil naliehavosť situácie citátom „Si vis pacem, para bellum“ („Ak chceš mier, priprav sa na vojnu“). Vysvetlil, že summit sa koná v znepokojujúcom kontexte, ktorý zahŕňa ruskú inváziu na Ukrajine, spochybňovanie medzinárodného poriadku autokratickými režimami a prechod Kremľa na vojnovú ekonomiku. Upozornil na výrazne vyššie výrobné kapacity Ruska v porovnaní so Západom a varoval, že Rusko by v krátkodobom horizonte mohlo byť schopné otestovať reakciu NATO, či dokonca zaútočiť na jeho územie, najmä na pobaltské štáty. Navyše, pozícia USA pod Trumpovou administratívou, ktorá sa snaží o väčšie sústredenie na ázijské záujmy a odklon od NATO, zvyšuje tlak na európskych spojencov.

Premiér pripomenul, že potreba zvýšiť obranné rozpočty nie je nová a záväzok dosiahnuť 2 % HDP bol prijatý už na summite NATO v Cardiffe v roku 2014, no Belgicko ho doteraz nedodržalo. Vyzval na „kvantový skok“, aby Belgicko nebolo jedným z najhorších v rámci Aliancie.Nový cieľ 5 % HDP podľa De Wevera nespadol z neba, ale je vypočítaný na základe konkrétnych kapacít, ktoré je potrebné získať. Hoci priznal, že z rozpočtového hľadiska ide o „horkú pilulku“, trvá na potrebe zintenzívniť úsilie pre vlastnú bezpečnosť a príspevok Aliancii. Belgicko, v snahe získať flexibilitu pre dosiahnutie tohto cieľa, už lobovalo za to, aby sa do obranných výdavkov mohli zahrnúť aj investície do infraštruktúry a kybernetickej bezpečnosti, vrátane výdavkov federálnych entít. Minister zahraničných vecí Maxime Prévot potvrdil, že belgické výhrady boli vypočuté.

Návrh počíta s rozdelením 5 % na 3,5 % pre tradičné obranné výdavky a 1,5 % pre výdavky súvisiace s obranou a bezpečnosťou v širšom zmysle, ako sú odolnosť, infraštruktúra, vojenská mobilita, boj proti terorizmu, ochrana pred hybridnými vojnami, kybernetické útoky, dezinformácie, technologická a ekonomická závislosť, zahraničné zasahovanie a energetická závislosť. Očakáva sa, že tento široký prístup k definícii výdavkov bude prijatý. Investovanie do vybavenia a infraštruktúry v Belgicku je kľúčové aj pre zabezpečenie tranzitu spojeneckých vojsk cez belgické územie, vzhľadom na jeho strategickú polohu v Európe.

Na summite sa bude diskutovať aj o posilnení transatlantickej priemyselnej spolupráce a zvýšení európskej výrobnej kapacity v obrannom sektore. Belgicko sa snaží prilákať strategické priemyselné podniky a zabezpečiť návratnosť investícií do obrany na národnej úrovni. Napokon, dôležitou témou bude aj pomoc Ukrajine. Bart De Wever vyjadril ľútosť nad znížením bezpodmienečnej podpory zo strany Washingtonu, no zdôraznil, že Belgicko, rovnako ako väčšina spojencov, Ukrajinu nenechá padnúť. Podľa neho, posilnenie schopnosti Ukrajiny brániť sa proti ruskému agresorovi je najlepšou investíciou do vlastnej bezpečnosti. Belgické záujmy na summite NATO budú zastupovať premiér Bart De Wever a minister obrany Theo Francken. Minister zahraničných vecí Maxime Prévot sa summitu nezúčastní kvôli štátnej návšteve kráľovského páru v Čile.