Invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila, že Kremeľ je čoraz viac zaviazaný Číne, čím sa prehlbujú ekonomické, vojenské a technologické závislosti, ktoré môžu pretvoriť strategickú rovnováhu medzi týmito dvoma mocnosťami. Podľa nedávnych obchodných údajov Rusko v roku 2023 vyviezlo ropu, rafinované ropné produkty, plyn, uhlie a zlato v hodnote viac ako 250 miliárd dolárov, pričom väčšina z nich smerovala do Číny. Po západných sankciách a rozpade vzťahov s Európou a USA sa Moskva teraz sústreďuje na čínsky a indický trh, pričom na Čínu pripadá 129 miliárd dolárov z hodnoty ruského exportu. Vzťah Ruska a Číny zhodnotil server defence-blog.com.

Najmä obchod s energiami vytvoril asymetrickú závislosť. Keďže viac ako polovica ruskej ropy je teraz určená pre Čínu, Peking sa stal určovateľom cien. Ruské príjmy utrpeli v dôsledku výrazných zliav, ktoré si vyžiadali čínski kupci, čo oslabilo fiškálnu odolnosť Kremľa. Na oplátku dovoz z Číny – v hodnote viac ako 110 miliárd dolárov v roku 2023 – zaplnil kritické medzery v ruskej domácej produkcii, najmä v mikroelektronike, priemyselných strojoch a komerčnom tovare. Moskva stratila prístup k západným technológiám a teraz sa vo veľkej miere spolieha na čínske komponenty, aby si udržala základné priemyselné funkcie.

Tento model sa vzťahuje aj na ruský vojensko-priemyselný komplex. Dielce čínskeho pôvodu sú teraz súčasťou takmer každej modernej ruskej zbraňovej platformy. Žiaden nový tank ani raketový systém nie je vyrobený bez elektroniky čínskej výroby. Viac ako 80 percent ruských taktických dronov sa spolieha na čínsky hardvér. Dokonca aj drony Shahed iránskej výroby, nasadené v hojnom počte ruskými silami, obsahujú kľúčové čínske komponenty. Vzácne zeminy, nevyhnutné pre optiku, radar a navádzacie systémy, sú tiež dodávané z Číny. Peking medzitým rozšíril svoju vlastnú základňu na výrobu zbraní a teraz predbieha Moskvu takmer vo všetkých meradlách. Čína vyrába viac stíhačiek piatej generácie, má tanky s aktívnymi ochrannými systémami a udržiava moderné námorníctvo schopné operovať na otvorenom mori – vrátane viacerých lietadlových lodí postavených bez cudzej pomoci.

Technologicky Rusko zaostáva. Západné sankcie a vnútorná korupcia spomalili výskum a výrobu v oblasti letectva, kybernetickej vojny a pokročilých materiálov. Čína, využívajúc túto situáciu, sa presadila v oblastiach, ako sú zbraňové systémy s umelou inteligenciou, elektromagnetické a laserové technológie a polovodiče. Čínsky priemysel je teraz schopný vyrábať ľahké a odolné materiály nevyhnutné pre pokročilé zbraňové platformy, v ktorých Rusko zostáva obmedzené. Strategicky si Rusko svoju obranu v Ázii vyprázdnilo. Na udržanie operácií na Ukrajine Moskva presunula väčšinu moderných systémov protivzdušnej obrany na západné bojisko a znížila zásoby výzbroje a vybavenia na Ďalekom východe. Analytici poznamenali, že diaľkové bombardéry, zraniteľné ukrajinskými útokmi dronov, boli premiestnené na vzdialené letiská.

Paradox je jasný. Rusko naďalej varuje pred hrozbou NATO, napriek tomu prenechalo svoje východné krídlo závislosti na susedovi s vynikajúcou priemyselnou a vojenskou kapacitou. Čína, ktorá udržiava rýchlejšie tempo obrannej výroby, by mohla reálne odrezať európske srdce Ruska od jeho ázijských území. Niekoľko vzdušných operácií zameraných na Transsibírsku magistrálu by mohlo izolovať Moskvu od jej území na Ďalekom východe. Táto zraniteľnosť Kremľu neunikla. Podľa denníka The New York Times, tajná jednotka v rámci ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) označila Čínu za „nepriateľa“. Interné dokumenty opisujú prebiehajúcu čínsku špionáž proti Rusku, pričom spravodajskí dôstojníci varujú pred pokusmi o nábor ruských vedcov, získavanie citlivých vojenských údajov a využívanie akademických inštitúcií a arktických podnikov ako zásterku pre sledovanie. FSB sa údajne obáva, že Čína monitoruje ruské bojové operácie na Ukrajine, aby získala údaje o západných zbraňových systémoch. Niektorí v agentúre veria, že čínski vedci pripravujú územné nároky na ruskú pôdu, zatiaľ čo iní varujú pred tajnými akciami Pekingu v ruskej Arktíde.

Výsledkom je obraz napätého partnerstva. Navonok kooperatívny, čínsko-ruský vzťah je podložený rastúcim vplyvom Pekingu a strategickým vyčerpaním Moskvy. Snaha ruského prezidenta Vladimira Putina o vojenskú slávu na Ukrajine zanechala jeho krajinu ekonomicky obmedzenú, technologicky prekonanú a odhalenú na jej východnom krídle. Tento problém si uvedomujú aj ruskí influenceri, ktorí varujú pred negatívnym dopadom prebiehajúcej vojny na pozadí rastúcich ambícií Číny. V tomto bode to, čo stojí medzi Čínou a potenciálnym vpádom do zdrojmi bohatých oblastí východného Ruska, nie je ruská odstrašujúca sila, ale politická kalkulácia čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Moskva už v tomto vzťahu nie je rovnocenným partnerom. Je to klientsky štát s ubúdajúcimi možnosťami.