Rada Európskej únie vzala 10. júna 2025 na vedomie desiatu správu o pokroku vo vykonávaní 74 spoločných návrhov, ktoré schválila 6. decembra 2016 Rada EÚ a 5. decembra 2017 Severoatlantická rada. V tejto správe sa potvrdzuje, že NATO a EÚ sú naďalej neochvejnými obhajcami medzinárodného mieru a bezpečnosti a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Zdôrazňuje sa v nej, že spoločné bezpečnostné výzvy, ako sú konanie Ruska, nestabilita vo východnom a južnom susedstve Európy, rastúce napätie na západnom Balkáne a bezpečnostné výzvy v indicko-tichomorskom regióne, si vyžadujú ďalšie posilnenie transatlantickej spolupráce.
Malo by sa to dosiahnuť prostredníctvom ešte pevnejšieho, súdržnejšieho a komplementárnejšieho partnerstva NATO – EÚ, ktoré sa venuje naliehavým otázkam, ako je posilnenie obrannej pripravenosti, najmä zvýšením európskych výdavkov na obranu, riešenie nedostatkov v spôsobilostiach, rozširovanie kapacít obranného priemyslu a zvyšovanie výroby v oblasti obrany. V správe sa zdôrazňuje a rozoberá hmatateľný pokrok, ktorý sa dosiahol v období od júna 2024 do mája 2025 v celom spektre programu spolupráce medzi EÚ a NATO.

Politický dialóg
- Politický dialóg sa výrazne zintenzívnil, čo odzrkadľuje odhodlanie nového vedenia EÚ a NATO zlepšiť vzájomné porozumenie, zvýšiť interakcie a ďalej posilniť spoluprácu vo všetkých oblastiach partnerstva medzi EÚ a NATO, najmä v kontexte útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a iniciatív EÚ na posilnenie európskej obrany. V nadväznosti na uverejnenie bielej knihy o európskej obrannej pripravenosti 2030 a plánu ReArm Europe si vysoká predstaviteľka EÚ po prvýkrát vymenila názory na európsku obranu s ministrami zahraničných vecí krajín NATO. Od decembra 2024 sa vysoká predstaviteľka Kaja Kallasová zúčastňuje aj na ministerských zasadnutiach Rady NATO – Ukrajina. Obnovili sa spoločné zasadnutia Politického bezpečnostného výboru (PBV) a Severoatlantickej rady (NAC), pričom prvé z nich sa zameralo na Ukrajinu.
Boj proti hybridným hrozbám a ďalším spoločným výzvam
- Zamestnanci EÚ a NATO zintenzívnili spoluprácu, pokiaľ ide o odolnosť a pripravenosť v oblastiach, ako je krízové riadenie, ochrana kritickej infraštruktúry, zdravotná pripravenosť a súvisiaca strategická komunikácia. Pokračovali aj v úzkej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu. EÚ bola prvýkrát zastúpená na výročnom hybridnom sympóziu NATO. Výmena zamestnancov umožnila využiť poznatky získané zo základných požiadaviek NATO pri tvorbe Európskej stratégie únie pripravenosti.

Kybernetická bezpečnosť a obrana
- Pokročilo sa v spoločnej práci, pričom sa uskutočnilo prvé zasadnutie štruktúrovaného dialógu o kybernetickej oblasti, ktorý sa zameral na obojstrannú účasť na cvičeniach a zabezpečenie konzistentnosti preskúmaním ďalších synergií. Zamestnanci boli v úzkom kontakte počas diplomatických reakcií na kybernetické incidenty, a to aj v rámci súboru nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ, a koordinovali vyhlásenia odsudzujúce škodlivé kybernetické činnosti. Dotazník v rámci záväzku NATO v oblasti kybernetickej obrany sa sprístupnil ESVČ a Európskej komisii, zatiaľ čo dotazník v rámci kybernetického prehľadu EÚ sa poskytol zamestnancom NATO.
Obranné spôsobilosti
- EÚ a NATO pracovali na zlepšení súdržnosti medzi rôznymi existujúcimi nástrojmi (napr. CDP, HLGP a CARD na strane EÚ a NDPP a PARP na strane NATO). Pokrok sa zaznamenal aj v súvislosti s iniciatívami EÚ a NATO, ktoré sa venujú kritickým nedostatkom v oblasti spôsobilostí, posilňovaniu národných obranných spôsobilostí a zabezpečeniu súdržnosti medzi rozvojom mnohonárodných spôsobilostí EÚ a NATO vo všetkých oblastiach. Kľúčovou oblasťou spolupráce bola naďalej normalizácia s cieľom zabezpečiť interoperabilitu a komplementárnosť úsilia a zabrániť zbytočnej duplicite, a to s ohľadom na vedúcu úlohu NATO v oblasti vojenských noriem realizovanú prostredníctvom normalizačných dohôd (STANAG). Na podporu tohto úsilia generálny tajomník NATO sprístupnil Európskej komisii a ESVČ súbor neutajovaných dohôd STANAG. EÚ a NATO pokračovali v výmene informácií o vesmíre.Pokiaľ ide o vojenskú mobilitu, útočná vojna Ruska proti Ukrajine poukázala na význam rýchleho a neobmedzeného pohybu vojenských síl, vybavenia a dodávok. EÚ a NATO zintenzívnili rokovania o spoločných prioritách a príslušných pracovných oblastiach vrátane vojenských požiadaviek, dopravnej infraštruktúry, prepravy nebezpečného tovaru, zjednodušenia colných postupov a povolení na cezhraničný pohyb, zapojenia sa do cvičení a podpory hostiteľských krajín.

Obranný priemysel, inovácia a výskum
- Začal sa prvý štruktúrovaný dialóg o obrannom priemysle so zameraním na bielu knihu a plán ReArm Europe, záväzok NATO v oblasti rozšírenia priemyselnej kapacity a aktualizovaný akčný plán pre výrobu v oblasti obrany. Predmetom štruktúrovaného dialógu boli aj nové a prelomové technológie s osobitným dôrazom na dvojaké použitie umelej inteligencie, kvantové technológie a biotechnológie.
Operačná spolupráca vrátane námornej bezpečnosti
- EÚ a NATO viedli dialóg medzi vojenskými štábmi, ako aj každoročné rozhovory personálu EÚ – NATO o námornej bezpečnosti so zameraním na príslušné námorné operácie a činnosti, potenciálnu spoluprácu medzi NATO a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA) a bezpečnosť kritickej námornej/podmorskej infraštruktúry. Medzi ďalšie príklady úspešnej spolupráce patrí operácia EUNAVFOR MED IRINI a NATO MARCOM a činnosť NATO v Egejskom mori, kde pomáha Grécku a Turecku a FRONTEX-u v boji proti neoprávnenej migrácii.

Cvičenia
- Spolupráca medzi štábmi NATO a EÚ prispela k zvýšeniu informovanosti o úsilí oboch organizácií a ich členov v oblasti odolnosti, pripravenosti a krízového riadenia, najmä prostredníctvom pokračujúceho vykonávania koncepcie paralelných a koordinovaných cvičení (PACE), ako aj prípravy a vedenia cvičenia EU Integrated Resolve v roku 2024 (EU IR24) a cvičenia krízového riadenia NATO v roku 2025 (CMX25).

Budovanie kapacít v oblasti obrany a bezpečnosti
- V Bruseli aj v teréne pokračovali pravidelné konzultácie s personálom a krížové brífingy, ktoré boli cennou platformou na výmenu názorov a informácií o politickej a bezpečnostnej situácii a opatreniach pomoci v ôsmich partnerských krajinách – Bosne a Hercegovine, Gruzínsku, Jordánsku, Iraku, Mauritánii, Moldavskej republike, Tunisku a na Ukrajine. EÚ, NATO a ich členovia naďalej poskytovali Ukrajine značnú podporu. Štáby pokračoval v pravidelnej výmene informácií o príslušnej pomoci poskytovanej Ukrajine, na strane EÚ prostredníctvom Európskeho mierového nástroja (EPF), vojenskej pomocnej misie EÚ (EUMAM) – hlavného poskytovateľa výcviku pre ukrajinské ozbrojené sily – a poradnej misie EÚ pre reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukraine). EÚ a NATO sú stále pevne odhodlané ďalej posilňovať, prehlbovať a rozširovať svoju vzájomne sa posilňujúcu a prospešnú spoluprácu preskúmaním možností ďalšej spolupráce vo všetkých existujúcich oblastiach činnosti.