Litovské ministerstvo obrany v pondelok 5. mája oznámilo rozsiahlu obrannú iniciatívu: krajina v nasledujúcom desaťročí vynaloží 1,1 miliardy eur na posilnenie svojej východnej hranice s Ruskom a Bieloruskom. Kľúčová časť tejto sumy – približne 800 miliónov eur – sa vynaloží na nákup a inštaláciu protitankových mín. Ministerstvo tieto opatrenia vysvetľuje rastúcimi obavami z možnej hrozby zo strany Ruska, najmä ak uspeje vo vojne proti Ukrajine. Litva, ktorá hraničí s ruskou Kaliningradskou oblasťou a severozápadným Bieloruskom, nevylučuje scenár, v ktorom by sa ďalším cieľom mohli stať pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko. Informuje o tom server moscowtimes.
Čítajte viac Litva objednala 44 tankov Leopard 2A8 z Nemecka
Podľa ministerstva sú budúce investície určené na „blokovanie a spomalenie“ potenciálnej agresie. Okrem mínových polí sa plánuje aktívny rozvoj systému „Baltskej obrannej línie“, čo je regionálna opevnená hranica. Súbor opatrení zahŕňa aj zvyšovanie zásob protitankových zbraní, modernizáciu systémov rádioelektronického boja a boja proti dronom a zlepšenie systémov včasného varovania.
Čítajte viac Litva posilní protivzdušnú obranu ďalšími systémami krátkeho a stredného dosahu
V januári Litva oznámila plány na zvýšenie svojho obranného rozpočtu na 5 – 6 % HDP ročne v rokoch 2026 až 2030. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane tzv. Suwalského koridoru, strategického pozemného úseku spájajúceho Bielorusko s Kaliningradskou oblasťou (Ruská federácia). NATO odhaduje, že potenciálne dobytie tohto koridoru by mohlo izolovať pobaltské štáty od zvyšku Severoatlantickej aliancie. V apríli sa ukázalo, že Litva plánuje vybudovať druhú zásobovaciu trasu na presun vojsk a zbraní z Poľska s cieľom zabezpečiť Suwalský koridor.
Čítajte viac Litovský parlament ratifikoval dohodu s Nemeckom o umiestnení vojakov
Litva okrem toho plánuje využiť prírodné a technické riešenia: medzi plánované opatrenia patrí prehĺbenie zavlažovacích kanálov, ktoré môžu slúžiť ako zákopy, obnova lesov v pohraničných oblastiach a výsadba stromov pozdĺž ciest, ktoré poskytnú útočisko civilistom a armádnym kolónam.
Čítajte viac Andrius Kubilius: EÚ musí byť pripravená na obranu do roku 2030
Tento rok Litva, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Poľsko oznámili odstúpenie od Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje výrobu, hromadenie a používanie protipechotných mín. Tento krok vyvolal ostrú kritiku zo strany medzinárodných humanitárnych organizácií vrátane Amnesty International a Medzinárodného výboru Červeného kríža. Aktivisti za ľudské práva varujú, že návrat k používaniu protipechotných mín ohrozuje početné civilné obete a prinesie dlhodobé humanitárne následky.