Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un po prvýkrát oficiálne potvrdili účasť severokórejských síl na vojenských operáciách na Ukrajine. V samostatných vyhláseniach zverejnených 26. a 28. apríla 2025 obe vlády uznali, že jednotky Kórejskej ľudovej armády bojovali po boku ruských vojakov počas bojov o Kurskú oblasť. Toto potvrdenie nasleduje po mesiacoch popierania zo strany ruských predstaviteľov a predstavuje významný vývoj po podpísaní Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou v júni 2024, ktorá obsahuje ustanovenia o vzájomnej vojenskej pomoci, píše server armyrecognition.com.

V Rusku prezident Vladimir Putin vyjadril vďaku severokórejskému vedeniu a vojenským silám a zdôraznil ich operačnú úlohu v kampani pri Kursku. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruskej federácie Valerij Gerasimov informoval, že severokórejské jednotky sa zúčastnili bojov v súlade s článkom 4 zmluvy, ktorý stanovuje okamžitú vojenskú pomoc v prípade útoku. Gerasimov označil ich konanie za profesionálne a disciplinované a poznamenal, že severokórejské jednotky bojovali spoločne s ruskými formáciami, ako sú 76. a 106. výsadková divízia, pluky Achmat a brigády námornej pechoty z Tichomorskej a Čiernomorskej flotily. Putin spomenul, že severokórejskí vojaci budú v Rusku poctení podobne ako ruskí vojaci. Ruské úrady informovali, že ukrajinské sily stratili počas Kurskej kampane viac ako 76 000 vojakov a 7 700 kusov techniky a operácia sa oficiálne skončila 26. apríla 2025. Ruské ministerstvo zahraničných vecí dodalo, že spolupráca medzi Ruskom a Severnou Kóreou predstavuje rozšírenie bilaterálnych vzťahov a diskutovalo sa o prípravách na možnú účasť Severnej Kórey na prehliadke Dňa víťazstva 9. mája 2025, hoci to nebolo oficiálne potvrdené.

Zo strany Severnej Kórey vydala Ústredná vojenská komisia Kórejskej strany pracujúcich vyhlásenie prostredníctvom Rodong Sinmun a KCNA, v ktorom potvrdila vojenskú účasť Severnej Kórey. Severokórejské vedenie označilo akciu za splnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve a poznamenalo, že Kim Čong-un osobne nariadil nasadenie po vyhodnotení situácie. Severokórejské vyhlásenie kritizovalo kroky Ukrajiny v Kursku a obvinilo ukrajinské sily z páchania násilných činov proti civilnému obyvateľstvu. Severná Kórea tiež oznámila plány na postavenie pamätníka v Pchjongjangu na počesť nasadených jednotiek a na usporiadanie pamätných podujatí pre personál padlý v akcii. Severokórejské zdroje opísali nasadenie ako príspevok k ukončeniu ukrajinskej okupácie častí Kurska a potvrdili svoj záväzok k budúcej podpore Ruska v rámci zmluvy.

Zo strany Severnej Kórey vydala Ústredná vojenská komisia Kórejskej strany pracujúcich vyhlásenie prostredníctvom denníka Rodong Sinmun a tlačovej agentúry KCNA, v ktorom potvrdila vojenskú účasť Severnej Kórey. Severokórejské vedenie označilo akciu za splnenie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve a poznamenalo, že Kim Čong-un osobne nariadil nasadenie po vyhodnotení situácie. Severokórejské vyhlásenie kritizovalo kroky Ukrajiny v Kursku a obvinilo ukrajinské sily z páchania násilných činov proti civilnému obyvateľstvu. Severná Kórea tiež oznámila plány na postavenie pamätníka v Pchjongjangu na počesť nasadených jednotiek a na usporiadanie pamätných podujatí pre personál padlý v akcii. Severokórejské zdroje opísali nasadenie ako príspevok k ukončeniu ukrajinskej okupácie častí Kurska a potvrdili svoj záväzok k budúcej podpore Ruska v rámci zmluvy.

Historicky sa vojenské partnerstvo medzi Severnou Kóreou a Ruskom zintenzívnilo po podpísaní Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve v júni 2024, ktorá formalizovala vojenskú podporu v prípade útoku. Už pred nasadením vojsk Severná Kórea dodala Rusku veľké množstvo vojenského materiálu vrátane delostreleckých granátov, rakiet a balistických rakiet. Satelitné snímky a spravodajské informácie naznačovali, že zo Severnej Kórey bolo do ruských prístavov prepravených viac ako 7 000 kontajnerov. Napriek dôkazom od ukrajinských a západných spravodajských služieb naznačujúcich zapojenie Severnej Kórey Kremeľ predtým popieral akúkoľvek prítomnosť severokórejských vojsk až do ukončenia Kurskej operácie.

O operačnej integrácii severokórejských síl podrobne informovali ruskí vojnoví korešpondenti, ako napríklad Alexander Koc, ktorý vysvetlil, že severokórejské jednotky spočiatku absolvovali v Rusku dodatočný výcvik, oboznámili sa s podmienkami na bojisku a postupne sa presúvali zo záloh na pozície v prvej línii. Boli opísané ako jednotky dodržiavajúce operačnú disciplínu a utajenie, označované pod krycím názvom „bojoví Burjati“. Psychologické operácie ukrajinských síl zahŕňali zhadzovanie letákov v kórejčine vyzývajúcich na zbehnutie, ale k žiadnemu potvrdenému vzdaniu sa nedošlo. Ukrajinské spravodajské agentúry uviedli, že severokórejskí vojaci boli ideologicky usmernení, aby sa vyhli zajatiu, čo posilňovali vojenské kódexy zdôrazňujúce sebevraždu pred kapituláciou.

Odhady týkajúce sa nasadenia severokórejských vojakov sa v jednotlivých zdrojoch líšia. Ukrajinské a juhokórejské hodnotenia naznačujú, že pôvodne bolo vyslaných približne 14 000 severokórejských vojakov a po bojových stratách prišla posila ďalších 3 000 vojakov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odhadol približne 4 000 obetí medzi severokórejskými silami, zatiaľ čo americké spravodajské služby uviedli tento počet bližšie k 1 200. Správy naznačovali, že jadro nasadených síl tvorili elitné jednotky, vycvičené na infiltráciu a sabotážne misie. Juhokórejské a západné spravodajské agentúry zdôraznili, že severokórejské jednotky sa prispôsobili modernej bojovej taktike napriek tomu, že nemali počiatočné skúsenosti s bojom na obrnenej technike a operáciami s dronmi. Analytici varovali, že počet severokórejských vojakov by sa mohol v prípade rotácie výrazne zvýšiť a potenciálne dosiahnuť 60 000 až 100 000 príslušníkov.

Zdá sa, že účasť Severnej Kórey súvisí so širšími strategickými a ekonomickými záujmami. Spravodajské správy naznačujú, že severokórejská podpora bola odmenená značnými dodávkami ropy, potravín a priemyselného tovaru z Ruska, čím sa zabezpečili základné zásoby pre severokórejskú ekonomiku v rámci medzinárodných sankcií. Okrem toho existujú obavy, že Severná Kórea by mohla získať prístup k pokročilým ruským vojenským technológiám vrátane raketových a jadrových technológií, čím by sa posilnili jej dlhodobé spôsobilosti. Pozorovatelia poznamenali, že masová výroba a vývoz zbraní Severnej Kórey do Ruska by mohli posilniť jej úlohu dodávateľa zbraní pre iné štáty spojené s Ruskom a Čínou, čím by sa zmenila regionálna bezpečnostná situácia.