Celosvetové vojenské výdavky dosiahli vlani 2,72 bilióna dolárov (2,32 bilióna eur), čo je o 9,4 percenta viac ako v roku 2023 a najvyšší medziročný nárast najmenej od konca studenej vojny. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), ktorú zverejnili 28. apríla 2025. TASR o nej informuje podľa agentúr Reuters a AFP. Výdavky vzrástli v čase zvýšeného geopolitického napätia vo všetkých regiónoch sveta, najmä však v Európe a na Blízkom východe. Rozpočty boli väčšie vo všetkých európskych štátoch okrem Malty. Svoje vojenské výdavky zvýšilo v roku 2014 viac ako 100 krajín, uviedol SIPRI. Vlády čoraz viac uprednostňujú vojenskú bezpečnosť, často na úkor iných rozpočtových oblastí, ekonomické a sociálne kompromisy by mohli mať významný vplyv na spoločnosti v nasledujúcich rokoch, píše sa v správe.

Vojna na Ukrajine a pochybnosti okolo oddanosti Spojených štátov voči NATO podnietili nárast vojenských výdavkov v Európe (vrátane Ruska) o 17 percent, čím sa na kontinente dostali nad úroveň z konca studenej vojny. Ruské výdavky dosiahli minulý rok odhadovaných 149 miliárd dolárov (131,14 miliárd eur), čo je nárast o 38 percent v porovnaní s rokom 2023 a dvojnásobok oproti roku 2015. Predstavuje to 7,1 percenta ruského HDP a 19 percent všetkých vládnych výdavkov. Celkové vojenské výdavky Ukrajiny vzrástli o 2,9 percenta na 64,7 miliardy dolárov. Predstavovalo to 34 percent HDP, čo bol najvyšší podiel zo všetkých krajín. Ukrajina v súčasnosti prideľuje všetky svoje daňové príjmy na svoju armádu, uviedol inštitút s tým, že pre Kyjev bude vo zvyšovaní týchto výdavkov náročné pokračovať.

USA posilnili svoje vojenské výdavky o 5,7 percenta na celkovo 997 miliárd dolárov (877,51 miliárd eur). Je to 37 percent z celosvetových výdavkov v roku 2024 a 66 percent z výdavkov NATO. Súhrnné výdavky 32 členov Severoatlantickej aliancie sa zvýšili na 1,5 bilióna dolárov. Vojenský rozpočet Číny rastie nepretržite tri desaťročia a vlani sa zvýšil o 7,0 percenta na odhadovaných 314 miliárd dolárov. Predstavuje to polovicu všetkých výdavkov v Ázii a Oceánii.

Na štvrté miesto po USA, Číne a Rusku sa po prvý raz dostalo Nemecko, ktoré vystriedalo Indiu. Nemecké výdavky sa zvýšili o 28 percent na 88,5 miliardy dolárov (77,89 miliárd eur). Nemecko sa stalo najväčším platcom v strednej a západnej Európe prvýkrát od svojho znovuzjednotenia, konštatoval analytik SIPRI Siao Liang. Vojenské rozpočty sa tiež výrazne zvyšovali na Blízkom východe. Izrael ich posilnil o 65 percent na 46,5 miliardy dolárov, naopak Irán znížil o desať percent na 7,9 miliardy dolárov, k čomu prispeli sankcie voči Teheránu.