Veľká Británia by mohla na päť rokov nasadiť svoje jednotky na Ukrajinu, aby zabránila ďalšej ruskej invázii, uviedli pre The Telegraph zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Armáda sa podľa nich bude venovať výcviku a obnove Ozbrojených síl Ukrajiny. Pritom budú spolupracovať s mierovými kontingentmi z iných západných krajín a budú „pod európskym vedením“. Okrem vyslania pozemných jednotiek má Británia v úmysle zabezpečiť ochranu ukrajinského vzdušného a námorného priestoru. Celkový počet vojakov, ktoré Londýn plánuje vyslať na podporu Kyjeva, nebol špecifikovaný, budú však postupne nasadzovaní v priebehu piatich rokov, uviedli zdroje The Telegraph. Informuje o tom ruský server Moscowtimes.ru.

O vyslaní mierových síl na Ukrajinu sa hovorilo 10. apríla na stretnutí ministrov obrany z 30 krajín. Podujatie sa konalo v sídle NATO bez účasti Spojených štátov amerických. Snahy o vytvorenie „koalície ochotných“ vyslať vojakov na Ukrajinu viedli Veľká Británia a Francúzsko. Okrem Londýna a Paríža súhlasili so vstupom do mierovej misie aj pobaltské krajiny, informovala agentúra AFP. Ďalší účastníci stretnutia nastolili otázku účelu nasadenia vojsk. „Je dôležité objasniť, čo bude misia zahŕňať a čo budeme robiť. Či sme mierové sily, odstrašujúce alebo bezpečnostné sily,“ povedal švédsky minister obrany Pål Jonson.

Očakáva sa, že po uzavretí mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom budú na Ukrajine rozmiestnené sily „koalície ochotných“. Západné vojenské sily budú musieť zaistiť bezpečnosť zariadení kritickej infraštruktúry. Nebudú sa však nachádzať pozdĺž línie kontaktu. Mierový kontingent by mohol mať až 30 000 osôb, napísal nedávno denník The Times.

Rusko je kategoricky proti rozmiestneniu jednotiek NATO na Ukrajine. „Všetky tieto reči sú absolútne nevhodné a absurdné. Ak sa tam objavia, znamená to, že sú rozmiestnení v zóne konfliktu so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako strany konfliktu,“ uviedol zástupca ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško. Podľa neho sa môže jednať len o neozbrojených pozorovateľoch, ktorí budú dohliadať na plnenie mierovej dohody.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zároveň uviedol, že na nasadenie európskeho mierového kontingentu na Ukrajine po skončení vojny nebude potrebný súhlas Ruska. „Ukrajina je suverénna a ak žiada, aby na jej území boli spojenecké jednotky, nie je na Rusku, aby sa rozhodovalo, či s tým bude súhlasiť alebo nie,“ povedal. Rozmiestnenie mierových síl bude podľa neho jedným z bodov rokovaní, keďže „je jasné, že Ukrajinci za žiadnych okolností nemôžu robiť územné ústupky a nemajú žiadnu bezpečnostnú záruku“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na rozmiestnenie 100 000 vojakov mierových síl v krajine, aby účinne monitorovali dodržiavanie potenciálnej mierovej dohody. USA podporili nasadenie európskeho mierového kontingentu, no odmietli vyslať vlastných vojakov.