Chorvátsko plánuje zvýšiť výdavky na obranu až na tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2030. Podľa ministra obrany Ivana Anušiča sa tiež chce stať sebestačné vo väčšej časti svojej armádnej výzbroje. Vláda v Záhrebe o tom dnes informovala na svojej stránke.

„Tento rok Chorvátsko dosiahlo dve percentá HDP na obranu a pokračuje ďalej. Do roku 2027 plánujeme dosiahnuť 2,5 percenta, do roku 2030 tri percentá,“ cituje Anušiča vyhlásenie chorvátskej vlády. „Naša stratégia je podporovať naše firmy, ktoré rozvíjajú nové technológie a nové znalosti. Tiež sa chceme stať sebestační vo väčšej časti vybavenia a výzbroje,“ dodal Anušič na zbrojnom veľtrhu v Záhrebe. Anušič tiež uviedol, že Chorvátsko, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie, rokuje s Nemeckom o nákupe 50 tankov Leopard s termínom dodania v roku 2028.

Európski spojenci v NATO svoje obranné výdavky zvyšujú od roku 2014. Vtedy sa na summite vo Walese dohodli, že do desiatich rokov dosiahnu úroveň dvoch percent HDP. Mnoho štátov tejto hranice už dosiahlo. Teraz sa, tiež s ohľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, čoraz častejšie spomína potreba ďalšieho nárastu, často z hlavných miest znie hodnota okolo troch percent výkonu domácej ekonomiky. Zo súčasných dvoch na tri percentá HDP mieni do roku 2030 zvyšovať výdavky na obranu tiež Česko.

Ohlásenie nárastu vojenských výdavkov Chorvátska prichádza tiež v kontexte zvýšeného napätia na západnom Balkáne, predovšetkým potom v dôsledku separatistických snáh Srbov v susednej Bosne. Chorvátsko v marci uzavrelo obrannú a bezpečnostnú dohodu s Albánskom a Kosovom. To ostro kritizovalo Srbsko, podľa ktorého trojica signatárov odštartovala „preteky v zbrojení“ na Balkáne. Začiatkom apríla potom Belehrad podpísal dohodu o posilnení vojenskej spolupráce s Maďarskom.