Hostiteľ projektu „DW#inTRENDde“ Konstantin Eggert diskutoval s eurokomisárom pre obranu a vesmír a bývalým predsedom vlády Litvy Andriusom Kubiliusom o tom, akú hrozbu v súčasnosti Rusko predstavuje pre bezpečnosť Európy; či je čas, aby európski spojenci obnovili všeobecnú brannú povinnosť vo svojich krajinách; o tom, čo je dôležitejšie pre posilnenie obrany – výroba bezpilotných lietadiel alebo granátov, a či si EÚ v otázkach obrany konkuruje s NATO.
Čítajte viac Európska únia chystá Stratégiu pripravenosti
Môžete sa teraz volať ministrom obrany Európskej únie? Ste komisárom pre obranu a vesmír. Vy ste teda ministrom obrany?
Je to možné, ale s určitými obmedzeniami. Pamätám si, ako myslím The New York Times, keď ma už menovali, napísal, že existuje minister bez armády. Potom som žartoval, že máme ministrov s armádou, ale bez zbraní. A ja som minister vyzbrojovania, povedal by som. Pretože môj príspevok skutočne súvisí s úlohou, ktorú môže Európska únia zohrávať v obrane, pretože si nekonkurujeme v obrannej politike, v obranných plánoch s NATO a s členskými krajinami NATO. Našou pridanou hodnotou je, že môžeme využiť naše nástroje priemyselnej politiky, aby sme pomohli krajinám dosiahnuť úroveň obranných cieľov, ktoré sú dohodnuté s NATO. Môžeme pomôcť obrannému priemyslu vyrábať to, čo potrebuje. A to je náš najdôležitejší cieľ.
Čítajte viac Európska komisia chce vlastnú satelitnú sieť pre vojenské spravodajstvo
Ak sa bavíme o štáte, je jedno akom, nemôžete odpojiť plány na vojenskú výrobu od plánov generálnych štábov, od mobilizácie a pod. Ako to bude zapadať do činnosti Európskej únie, ak nesúťažíte s NATO?
V našej Bielej knihe o obrane hovoríme a píšeme, že za základ nášho plánovania berieme takzvané obranné ciele na úrovni NATO. NATO teraz robí presne to, čo robia každé štyri roky. Oni a členské krajiny NATO, z ktorých 23 je členmi Európskej únie, prehodnocujú obranné ciele. Každá krajina NATO má svoje vlastné veľmi jasné ciele. Na dosiahnutie obranných cieľov NATO je potrebné mať adekvátnu vojenskú silu. To znamená, že každá krajina má svoju úlohu, svoj cieľ, čo si musí stanoviť pre obranné operácie NATO, pre realizáciu obranných plánov NATO. A na to, aby mali krajiny takéto obranné schopnosti, musia, samozrejme, investovať peniaze, aby toto všetko mohol priemysel vyprodukovať. Hovoríme o tom, že tieto plány je potrebné realizovať približne do roku 2030. Pretože spravodajské služby otvorene hovoria, napríklad nemecká spravodajská služba aj Dáni, že Putin môže byť pripravený otestovať, ako funguje článok 5 organizácie Washingtonskej zmluvy.
Čítajte viac Kaja Kallasová: Vzájomná obrana platí aj pre vesmír
Teda NATO…
Áno. To znamená, zdá sa, že vidí takúto príležitosť, pretože ruská ekonomika je postavená na vojnovom základe, výroba je v plnom prúde. Mark Rutte, generálny tajomník NATO, hovorí, že za tri mesiace Rusko teraz vyrobí viac zbraní ako všetky členské štáty NATO: európske krajiny, Veľká Británia, Nórsko, USA a Kanada vyprodukujú za rok.
Ale to je otázka, povedzme, aj o kvalite týchto zbraní, o tom, že okamžite idú na bojisko a tam sa zlikvidujú.
Napriek tomu takýto rozdiel, ktorý dnes vidíme, dáva Putinovi pocit, že môže skutočne otestovať naše obranné schopnosti. Našou skutočnou praktickou úlohou je preto realizovať ciele NATO v oblasti obranných spôsobilostí do roku 2030.
Čítajte viac Kubilius: Európska únia musí vynaložiť viac prostriedkov na obranu
Dám vám jeden scenár, pán Kubilius, ktorý Putin môže použiť aj, predpokladajme, zajtra: skupina ozbrojených „bojových veteránov“ tu v Litve prerazí most, napríklad z Kaliningradskej oblasti, podpáli policajné stanovište, zabije dvoch policajtov, napíše slogan: „Rusko navždy“, počas 40 minút vykoná všelijaké nehoráznosti a utečie späť. Potom zasadne Severoatlantická rada, pretože ide o útok na územie krajiny NATO. A čo povedia – udrieme na Baltijsk alebo Sovietsk?
Nebudem diskutovať o ničom, čo nie je v mojej právomoci. Ale myslím si, že naša armáda diskutuje o rôznych scenároch. Povedzme, že existuje takzvaná úroveň článku 5 NATO. Provokácie, sabotáže – pobaltské káble, nemecké železnice, sabotáže na infraštruktúrnych zariadeniach – to všetko sa robí cielene, aby takáto hybridná vojna pokračovala, ale nedosahuje to úroveň porušenia piateho článku. Ale, samozrejme, musíme myslieť na to, ako na takéto útoky reagovať… Krym bol anektovaný v roku 2014. Potom sa objavil článok generála Gerasimova o tom, čo dnes nazývame hybridná vojna. Niektorí odborníci nazývali túto „Gerasimovovu doktrínu“ – doktrínou novej generácie vojny. Vždy hovorím, že ak existuje takáto vojnová doktrína novej generácie, potom musíme mať aj obrannú doktrínu novej generácie. Dnes, keď sú naše tradičné vojenské obranné schopnosti nedostatočné, musíme vynaložiť maximálne úsilie na výrobu potrebného počtu tankov, potrebného počtu delostrelectkých systémov a podobne. Nemôžeme však zabudnúť ani na výzvy, ktoré nazývame hybridná vojna. Pretože „Gerasimovova doktrína“ je súčasťou, povedzme, takto riadenej akcie.
Tzv. „Gerasimovova doktrína“ sa zakladá na Gerasimovových názoroch na súčasnú vojnu v USA, pričom medzištátne konflikty a vojny stavia na rovnakú úroveň ako politické, ekonomické, informačné, humanitárne a iné nevojenské aktivity. Do povedomia sa dostala po tom, čo Mark Galeotti vytvoril tento termín na svojom blogu „In Moscow Shadows“ po invázii a anexii Krymu Ruskom v roku 2014. Niektorí západní analytici boli presvedčení, že ruské činy odrážajú „Gerasimovovu doktrínu“, ktorá pomáha šíriť tento termín a robí z neho módne slovo. Myšlienka existencie „Gerasimovovej doktríny“ je spochybňovaná mnohými výskumníkmi a odborníkmi na ruské vojenské myslenie a doktrínu. Podľa nich sú kľúčové prvky Gerasimovovej doktríny základom koncepcie vojny novej generácie. Gerasimov prezentoval svoje názory na budúcu vojnu v článku publikovanom v časopise Vojenno-Promyšlennyj Kurier s názvom „Cennost’ nauki v predvidenii“ (Hodnota vedy v predvídavosti) vo vydaní 27. februára – 5. marca 2013. Gerasimovov článok bol prepisom jeho výročného prejavu a prezentácie na Ruskej akadémii vojenských vied v marci 2013, keď sa snažil vysvetliť spôsob, akým sa Západ zapája do vojny a rastúci význam nevojenských nástrojov na dosiahnutie vojenských cieľov.
Teraz vidíme, aký postoj zaujímajú voči Moskve v Budapešti, aký postoj zaujímajú voči Moskve v Bratislave. A v istom zmysle možno čím ďalej na Západ, tým väčší je pocit, že žiadne zvláštne nebezpečenstvo nehrozí… Môžu si byť Európania istí, že ak takéto nebezpečenstvo nastane, budú všetci konať jedným spôsobom?
No podľa mňa Španieli chápu, že rozdiel medzi časom, ktorý balistickým raketám trvá, kým dosiahnu Vilnius alebo Madrid, nie je až taký veľký. Preto vidíme, že v otázkach posilňovania obranných spôsobilostí Európy neexistuje nezhoda. Vieme, že Maďarsko nepodporuje Ukrajinu. Ale o otázkach, o ktorých sa práve diskutovalo, a o tomto novom programe prezbrojenia, všetci hlasovali za… Vidím, že časy sa menia. Nebezpečenstvo ruskej agresie je dosť hlboko pochopené vo všetkých krajinách. A nevidím veľký rozdiel medzi tým, čo hovoria lídri Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Španielska a Talianska. A na druhej strane je jasné, že vzniká veľa neformálnych združení, množstvo formátov, kde sa diskutuje o tom, ako posilniť svoju obranu. Tieto krajiny preberajú vedúce postavenie, ktoré Európe vždy chýbalo. To znamená, že by som tu nebol pesimistický, že tam nenájdeme spôsob rozhodovania.
Čítajte viac Juraj Blanár: Slovensko je pripravené diskutovať o zvýšení výdavkov na obranu nad 2 % HDP
Ste si ako európsky komisár, ako politik, ako dvojnásobný bývalý premiér Litvy istý, že Spojené štáty americké zostanú, ako sa kedysi hovorilo, „európskou veľmocou“, že si zachovajú svoju úlohu v istom zmysle obrancu Európy? Alebo sa máme pripraviť na to, že toto je už minulosť?
Od prvých dní, keď som bol nominovaný na komisára, som si určil niekoľko základných pravidiel. Prvým pravidlom je, že Európska únia nebude súťažiť s NATO, aby nedochádzalo k nezhodám. Lebo vtedy sa ešte zdalo, že by sa nejaká súťaž začať mohla. Mal som veľmi jasnú zásadu: máme dve výzvy. Jedna má čo do činenia s ruskou agresivitou, vojna proti Ukrajine je toho dôkazom. Takže ak naše spravodajské agentúry tvrdia, že sa musíme pripraviť na možnú ruskú agresiu do roku 2030, potom musíme zvýšiť naše obranné schopnosti. Ďalšia výzva – pri pohľade na desaťročia dopredu som povedal, že kvôli rastu vojenskej sily Číny je isté, že Spojené štáty budú tomuto regiónu venovať čoraz väčšiu pozornosť. A to znamená, že znížia svoju prítomnosť na európskom kontinente. Preto sa na to musíme pripraviť a vziať na svoje plecia čoraz väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť na európskom kontinente. Toto sa musí diať racionálnym spôsobom. To znamená, že sa musíme pripraviť na toto rozdelenie zodpovednosti s našimi transatlantickými partnermi, aby sa to všetko dialo racionálne.
Čítajte viac Švédsko pripravuje najväčšie zvýšenie výdavkov na obranu od studenej vojny
Nebojíte sa Trumpovej administratívy? Myslíte si, že bude všetko v poriadku?
Myslím, že tam nejakým spôsobom prevládne racionalita. Tu, samozrejme, vždy opakujem čísla – a to nie je môj výmysel, niečo podobné hovoria aj niektorí iní politickí predstavitelia. Pozrite, my Európania máme 450 miliónov obyvateľov, však? V USA – 340 miliónov. A plačeme, prosíme a sme rozhorčení nad tým, prečo 340 miliónov Američanov nechce prevziať zodpovednosť za ochranu 450 miliónov Európanov pred 140 miliónmi Rusov. Z Ruska, ktoré nedokáže poraziť 38 miliónov Ukrajincov. Sme skutočne veľká organizácia, ekonomicky silná, náš ekonomický potenciál je 10-krát väčší ako v Rusku. A musíme to pretransformovať do toho, že musíme mať normálnu vojenskú silu, aby sme sa mohli brániť vlastným úsilím.