Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu varoval, že vojenská konfrontácia s Iránom bude „takmer nevyhnutná“, ak rozhovory o jeho jadrovom programe budú neúspešné.
„V prípade neúspechu by sa vojenská konfrontácia zdala byť takmer nevyhnutná,“ vyhlásil Barrot a povedal, že by to vážne destabilizovalo región. Irán podľa vyjadrenia francúzskeho ministra nikdy nesmie získať jadrové zbrane; prioritou je dosiahnuť dohodu, ktorá „overiteľne a trvalo obmedzí iránsky jadrový program“.
Foto: SITA/AP, Vahid Salemi
Americký prezident Donald Trump pohrozil, že ak Irán neuzavrie dohodu o jadrovom programe, „bude sa bombardovať“.
Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v reakcii na tieto Trumpove hrozby prisľúbil silnú odvetu v prípade, že dôjde k útoku na Irán.
Čítajte aj Čo sa musí stať, aby sa Ukrajina a Rusko dohodli na mieri?
Iránsky prezident Mahmúd Pezeškiján v nedeľu odmietol priame rokovanie s USA o svojom jadrovom programe. Išlo o prvé oficiálne potvrdenie reakcie Teheránu na list od amerického prezident, v ktorom vyjadril zámer rokovať o novej jadrovej dohode.
Trump od návratu do Bieleho domu presadzuje „politiku maximálneho tlaku“ voči Iránu.
Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v Bielom dome – v roku 2018 – USA jednostranne odstúpili od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom a na túto krajinu opätovne uvalili sankcie.
Čítajte aj Srbsko a Maďarsko sa dohodli na prehĺbení vojenskej spolupráce
Irán následne postupne ustupoval od svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody uzavretej v roku 2015 a začal výrazne napredoval v rozvoji svojho programu využitia jadrovej energie.
Spojené štáty a Západ dlhodobo obviňujú Irán zo snáh vyvinúť jadrové zbrane. Teherán tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho aktivity v oblasti obohacovania uránu sú výlučne na mierové účely. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vo februári informovala, že Irán výrazne zvýšil svoje zásoby vysoko obohateného uránu.