Fínsko plánuje zvýšiť výdavky na obranu do roku 2029 na najmenej tri percentá svojho HDP a odstúpiť od celosvetového dohovoru o zákaze protipechotných mín v reakcii na rastúcu vojenskú hrozbu zo strany Ruska. O dnešnom oznámení fínskej vlády informuje agentúra Reuters. Škandinávska krajina tiež plánuje opustiť Ottawský dohovor, ktorý zakazuje používanie, skladovanie, výrobu a prevod protipechotných mín a do platnosti vstúpil v roku 1999. Podobný krok minulý mesiac oznámili Poľsko, Lotyšsko, Litva a Estónsko.

„Odstúpenie od Ottawského dohovoru nám dá možnosť pripraviť sa na zmeny bezpečnostného prostredia čo najvšestrannejšie,“ povedal dnes fínsky premiér Petteri Orpo na tlačovej konferencii a dodal, že severskej krajine nehrozí bezprostredná vojenská hrozba, ale že Rusko predstavuje dlhodobé nebezpečenstvo pre celú Európu. Dodal, že Fínsko vyčlení na obranu ďalšie tri miliardy eur, čím sa úroveň vojenských výdavkov zvýši z 2,41 percenta v roku 2024 na tri percentá hrubého domáceho produktu v roku 2029. Prezident Alexander Stubb v príspevku na X uviedol, že ide o „súčasť príspevku Fínska k tomu, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.“

Ottawský dohovor ratifikovalo okolo 160 krajín vrátane Česka. Napríklad Spojené štáty, Rusko alebo Čína tak však neurobili. V polovici marca ministerstvá obrany Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska odporučili, aby tieto krajiny od dohovoru odstúpili. Odchodom od zmluvy by Fínsko, ktoré stráži najdlhšiu hranicu NATO s Ruskom, mohlo začať opäť skladovať míny, aby ich mohlo v prípade použiť. Fínsko začalo zvažovať odstúpenie už vlani v novembri.

Do Severoatlantickej aliancie krajina vstúpila v roku 2023, krok bol reakciou na ruskú inváziu na celé územie Ukrajiny v roku 2022. Oznámenia prichádzajú v čase, keď americký prezident Donald Trump zdvojnásobil svoje úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine, čo vyvolalo rastúce obavy Poľska a Pobaltia, že by Rusko mohlo znovu zbrojiť a namiesto Ukrajiny sa zamerať na ne, píše Reuters.