Podľa satelitných snímok analyzovaných serverom The Moscow Times hlavné severokórejské továrne na rakety a granáty za posledné tri roky výrazne rozšírili svoje výrobné zariadenia. Moskva nikdy nepotvrdila nákup munície z KĽDR, ale sťažnosti na „hlad po munícii“ v ruskej armáde ustali po správach o dodávkach severokórejskej munície ruskej armáde na Ukrajine.

Prvé správy o nedostatku delostreleckých nábojov v ruskej armáde sa objavili len rok po začiatku invázie na Ukrajinu. O téme „hladu po granátoch“ sa začalo diskutovať na jar roku 2023, keď šéf skupiny Wagner Jevgenij Prigožin zverejnil škandalózne video, v ktorom požadoval od ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova granáty na pozadí mŕtvol jeho vojakov. Ruský štátny technologický holding Rostech oznámil, že previedol podniky vojensko-priemyselného komplexu vyrábajúce muníciu na prácu v troch zmenách. Výrobu nábojov však nebolo možné rýchlo zvýšiť pre nedostatok pušného prachu a nitrocelulózy potrebnej na ich výrobu. V dôsledku toho sa Severná Kórea v druhom roku vojny stala hlavným dodávateľom delostreleckej munície pre ruskú armádu. Od augusta 2023 do januára 2024 KĽDR mohla do Ruska poslať asi 1,6 milióna nábojov, informoval Washington Post. Podľa šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Kirilla Budanova sa až polovica veľkokalibrovej munície, ktorú používa ruská armáda, vyrába v KĽDR.

Na výrobe nábojov a rakiet pre Rusko sa môže podieľať asi 20 tovární v Severnej Kórei, napísal server 38 North, ktorý sa špecializuje na analýzu situácie v KĽDR, jej ozbrojených síl a vojenských rizík pre susedné krajiny. Za hlavných dodávateľov nábojov a rakiet do Ruska sú vymenované tri podniky: závod č. 125 v Pchjongjangu, strojársky závod Daesong a závod č. 26 v Čagangdo. Závod č. 125 alebo takzvaný „Pchjongjangský komplex chovu ošípaných“ je jedným z najväčších zariadení na výrobu munície v krajine a dôležitým zariadením v raketovom priemysle. Presná poloha závodu nie je známa, ale podľa juhokórejských tajných služieb, získaných od severokórejského prebehlíka, sa závod nachádza v štvrti Chongkaedong na severozápadnom okraji Pchjongjangu. Nachádza sa tu priemyselný areál so železničnou traťou, neďaleko je vojenský cintorín, pamätník padlým hrdinom a vedecké múzeum. Celková plocha priemyselnej zóny, kde sa závod môže nachádzať, je asi 6,2 km2. V roku 2021 zástavba nepresiahla 2,5 kilometra štvorcového, no do marca 2025 tam pribudli desiatky nových budov a zastavaná plocha sa zväčšila takmer 2,5-krát na 6 kilometrov štvorcových. Na záberoch z rokov 2023 a 2025 sú v blízkosti priemyselnej zóny viditeľné objekty pripomínajúce lodné kontajnery.

Daesongský strojárenský závod je jedným z najstarších podnikov vyrábajúcich rakety stredného doletu v KĽDR. Prvé zmienky o podniku sa objavili v 60. rokoch, keď do závodu prišiel na oficiálnu návštevu Kim Ir Sen. Juhokórejské médium NK Pro po analýze oficiálnych fotografií závodu vypočítali jeho možné umiestnenie. Je ťažké odhadnúť oblasť podniku, pretože časť výroby sa nachádza pod zemou – v horách. Podľa NK Pro prešli podzemné dielne medzi novembrom 2023 a augustom 2024 výraznou modernizáciou a rozšírením výroby: satelitné snímky ukazujú, že na vstupoch do tunelov sa objavili stavebné materiály, začali sa rozoberať niektoré nadzemné budovy a vstupy do tunelov boli posunuté. Fotografie z februára 2025, ktoré analyzoval The Moscow Times, ukazujú, že rekonštrukcia závodu pokračuje, pričom okolo vchodov do tunela bolo demontovaných niekoľko ďalších štruktúr, vyrúbaná časť lesného pásu a rozsiahla výstavba.

Tretím podnikom, ktorý odborníci uvádzajú medzi dodávateľmi munície pre ruskú armádu, je závod č. 26 v provincii Chagando. Nachádza sa čiastočne aj pod zemou, takže jeho skutočná veľkosť nie je známa. Na fotografiách zhotovených v marci 2025 nie sú viditeľné žiadne zmeny v prízemnej časti podniku. Ďalším podnikom, ktorý sa spomína v súvislosti s vojenskými dodávkami do Ruska, je závod na výrobu traktorov Kumsong v meste Kangso neďaleko prístavu Nampo. Najmä najväčší závod na výrobu traktorov v Severnej Kórei vyrába pásové dopravné a montážne vozidlá pre riadené strely. Nachádza sa v priemyselnej zóne s rozlohou 0,77 km2. V roku 2021 bola zastavaná len tretina, na území sa nachádzalo 9 budov. Do roku 2025 sa rozvojová plocha zväčšila takmer trojnásobne, počet budov vzrástol na 16. Minulý rok agentúra Reuters s odvolaním sa na analytikov z Centra pre štúdie o nešírení jadrových zbraní informovala o rozšírení závodu 11. februára v Hamhung, ktorý vyrába strely krátkeho doletu Hwasong-11 (KN-23). Satelitné snímky ukazujú stavebné práce na rozšírení výroby, ktoré súviseli s dodávkami rakiet do Ruska.

KĽDR je považovaná za jedného zo svetových lídrov vo výrobe delostrelectva a delostreleckej munície. Odborníci z Centra pre analýzu stratégií a technológií (CAST) odhadli počet delostreleckých systémov v Severnej Kórei na 8 000 – 10 000. Pre porovnanie, Rusko, ktoré je považované za lídra v počte kanónov vo svete, ich malo pred vojnou v prevádzke 14 000 – 18 000. „Verí sa, že pokiaľ ide o dostrel, môžu súťažiť za rovnakých podmienok so západnými systémami. Za zmienku stojí najmä 170 mm Koksan, ktorý dokáže zasiahnuť cieľ na vzdialenosť až 60 kilometrov. Pôvodná verzia bola úspešne testovaná počas iránsko-irackej vojny. KĽDR vyrába širokú škálu munície vrátane aktívnej reaktívnej munície s dlhým doletom," povedal Jurij Ljamin, výskumný pracovník CAST.

Neskôr, po roku 2000, začala Severná Kórea vyvážať delostrelectvo do Egypta, Spojených arabských emirátov a Pakistanu. Armáda KĽDR sa sústredila na rozvoj delostrelectva kvôli svojej geografickej polohe v porovnaní s hlavným nepriateľom, Južnou Kóreou. Juhokórejské hlavné mesto Soul sa nachádza len 24 km od hraníc so Severnou Kóreou a v prípade vojny môže byť ľahko napadnuté. KĽDR má 300 mm salvové raketomety KN09 s dosahom 220 km a dokonca aj superveľký 600 mm salvový raketomet KN-25, informoval prokremeľský vojenský telegramový kanál Rybár. Pre porovnanie, najväčší kaliber ruských salvových raketometov Smerč a Tornado-S je 220 mm. „Prvá vec, ktorá nás zaujíma, sú delostrelecké granáty. Po druhé, hlavne na výmenu po mnohých streľbách. A vlastne aj samotné zbraňové systémy. KĽDR má jedinečný vývoj. „Takáto vzdialenosť by nám bola užitočná,“ tvrdil Andrej Klincevič, vedúci ruského Centra pre štúdium vojenských a politických konfliktov.