Nemecká armáda sa zmenšuje a starne. Povedala to dnes parlamentná splnomocnenkyňa pre obranu Eva Höglová, ktorá na tlačovej konferencii predstavila výročnú správu o stave Bundeswehru. Napriek pokroku v nákupe výzbroje a vybavenia armáda podľa nej naďalej pociťuje nedostatok prakticky všetkého. Podľa Höglovej slúžilo v nemeckej armáde v predminulom roku 181 540 vojakov a vojačiek, vlani to bolo už len 181 200. Ich priemerný vek sa zvýšil z 32,4 v roku 2019 na 34 rokov na konci minulého roka. „Bundeswehr sa zmenšuje a starne,“ povedala Höglová. Podľa nej až štvrtina nových vojakov a vojačiek odíde z armády ešte v skúšobnej dobe.

Nemecko pôvodne chcelo mať do tohto roku 203 000 vojakov a vojačiek v aktívnej službe, pred časom však tento cieľ odložilo na rok 2031. „Tomuto cieľu sa ale ani vlani armáda nepriblížila,“ uviedla Höglová. V dlhodobom horizonte chce mať Nemecko 460 000 mužov a žien v zbrani, z toho 200 000 v aktívnej službe a zvyšok v rezerve.

Stavu nemeckej armády venujú nemeckí politici aj verejnosť v posledných rokoch oveľa viac pozornosti. Spôsobila to predovšetkým agresívna politika Ruska, ktoré pred tromi rokmi začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, čo rozpútalo najväčší vojnový konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Kancelár Olaf Scholz len tri dni po invázii z februára 2022 sľúbil nemeckej armáde osobitný fond na modernizáciu s objemom 100 miliárd eur. Prostriedky z neho by mali byť podľa plánu vyčerpané do roku 2027, podľa dnes zverejnenej správy splnomocnenkyne pre obrany sa už podarilo využiť 82 percent jeho objemu.

Podľa Höglovej sa v nákupoch výzbroje a vybavenia podarilo dosiahnuť pokrok. „Bundeswehr má ale naďalej všetkého nedostatok,“ dodala. Potrebné je podľa nej tiež lepšie zabezpečiť armádne objekty, okrem iného kvôli hláseným preletom dronov z poslednej doby. Konzervatívna únia CDU/CSU, ktorá vyhrala februárové predčasné voľby v Nemecku, a sociálna demokracia (SPD), ktorá s ňou rokuje o vytvorení budúcej koaličnej vlády, sa dohodli v sondážnych rozhovoroch na ďalšom zvýšení výdavkov na obranu. Chcú kvôli tomu reformovať ústavné opatrenia známe ako dlhová brzda, ktoré malo brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. Po novom by sa nemalo vzťahovať na väčšinu výdavkov na obranu.

V pondelok však plány CDU/CSU a SPD odmietla strana Zelených, ktorá požaduje komplexnú reformu dlhovej brzdy. Hlasy zelených sú potrebné na dosiahnutie dvojtretinovej väčšiny v Spolkovom sneme. Čas je pritom len do 25. marca, keď sa na ustanovujúcom zasadnutí zídu poslanci zvolení vo februári. V novom sneme budú mať strany z pravého a ľavého okraja takzvanú blokačnú menšinu, pretože spoločne získali viac ako tretinu kresiel. Nemecko v minulom roku prvýkrát dosiahlo cieľ NATO vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Vzhľadom na ruskú hrozbu na východe a neisté spojenectvo s USA na západe sa ale čoraz častejšie hovorí o tom, že bude potrebné obranné výdavky ďalej zvyšovať.