Talianska premiérka Giorgia Meloniová navrhla rozšírenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy na Ukrajinu, ktorý stanovuje, že útok na jedného člena NATO sa bude považovať za útok na všetkých. „Je to iné ako vstup do NATO, ale znamená to poskytnúť Ukrajine rovnaké záruky, aké majú členské krajiny. Bola by to stabilná dlhodobá záruka, ktorá by bola účinnejšia ako iné návrhy. A o tom diskutujeme," povedala Meloniová na stretnutí lídrov EÚ v Bruseli.
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy
Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Meloniová zároveň zostáva skeptická voči vyslaniu európskych mierových síl na Ukrajinu. Nasadenie vojakov označila za „najzložitejšie a najmenej efektívne“ riešenie. „Prioritou je podporovať mierový proces s bezpečnostnými zárukami v rámci Aliancie,“ poznamenala talianska premiérka. Ako pripomína Bloomberg, Meloniová je vnímaná ako potenciálna sprostredkovateľka medzi Európskou úniou a americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Trump však pravdepodobne nepodporí rozšírenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy na Ukrajinu. Trump nedávno vyhlásil, že Kyjev môže zabudnúť na svoju túžbu vstúpiť do NATO, pretože podľa jeho názoru to bolo presne to, čo spôsobilo rozsiahlu ruskú inváziu. Americký prezident zdôraznil, že Spojené štáty neposkytnú Kyjevu vážne bezpečnostné záruky a chce, aby to urobila Európa.
Čítajte viac Ukrajinský minister energetiky hlási masívny ruský útok na energetickú a plynárenskú infraštruktúru
Kremeľ je kategoricky proti akejkoľvek integrácii Ukrajiny do NATO. Ruský prezident Vladimir Putin označil odmietnutie Kyjeva vstúpiť do Severoatlantickej aliancie za jednu z podmienok začatia mierových rokovaní. Na druhej strane Ukrajina predtým odmietla akékoľvek bezpečnostné záruky, ktoré by neobsahovali vstup do NATO. „Sme presvedčení, že jedinou skutočnou zárukou bezpečnosti pre Ukrajinu, ako aj odstrašujúcim prostriedkom pre ďalšiu ruskú agresiu proti Ukrajine a iným štátom, je len plné členstvo Ukrajiny v NATO,“ poznamenalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Pozvanie Kyjeva do NATO bolo kľúčovým bodom „plánu víťazstva“ prezidenta Zelenského.
Čítajte viac Veliteľ čečenských špeciálnych síl navrhol vykonať všeobecnú mobilizáciu a dobyť Európu
Rusko má o možnom mierovom riešení vlastné predstavy
Rusko neuvažuje o možnosti ústupkov v rámci mierového urovnania na Ukrajine. Vladimir Putin to uviedol na stretnutí so zamestnancami a zverencami Nadácie Obrancovia vlasti. Dodal, že Ruská federácia má záujem o mierový formát, ktorý krajine zabezpečí dlhodobú bezpečnosť a trvalo udržateľný rozvoj. „Nepotrebujeme nič, čo patrí iným, ale nevzdáme sa ani ničoho, čo je naše,“ zdôraznil Putin.
Anexia Krymu
1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli potrebe chrániť Rusov na Kryme. Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po Krymskom referende, konanom 16. marca 2014, bola ukrajinská Autonómna republika Krym na vlastnú žiadosť pripojená k Ruskej federácii.
Putinovo vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako americký prezident Donald Trump ohlásil rokovania s Moskvou, po ktorých podľa Trumpa dostala americká strana od Ruska signály o pripravenosti na mierové urovnanie. „Mali sme vážne diskusie s Ruskom a dostal som silné signály o pripravenosti na mier,“ povedal Trump v prejave v Kongrese USA. Americký prezident zároveň zdôraznil, že pre vyriešenie konfliktu je potrebné rokovať s oboma stranami.
Čítajte viac Lavrov: Rusko zastaví vojenské operácie na Ukrajine až vtedy, keď bude spokojné s výsledkom rokovaní
Medzi kľúčové požiadavky Ruska na ukončenie agresie Putin predtým menoval stiahnutie ukrajinských jednotiek z území takzvanej „DĽR“ a „LĽR“, ako aj Chersonskej a Záporožskej oblasti. Okrem toho trval na odmietnutí vstupu Ukrajiny do NATO.
Pripojenie juhovýchodných ukrajinských oblastí ohlásilo Rusko dňa 30. septembra 2022. Išlo o Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť, pričom Ruská federácia plne neovládala ani jednu z oblastí. Štyri anektované oblasti o rozlohe 90 000 kilometrov štvorcových tvoria si 15 percent ukrajinského územia. Ide o najväčšiu anexiu v Európe od druhej svetovej vojny. Vytvorila pozemné spojenie medzi ruskou pevninou a už predtým okupovaným Krymom a odrezala Ukrajinu od Azovského mora.
V Kyjeve boli tieto podmienky kategoricky odmietnuté. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 1. marca povedal, že prímerie s Ruskom je možné len vtedy, ak budú existovať jasné bezpečnostné záruky zo strany NATO. Jednou z navrhovaných možností takýchto záruk bolo rozmiestnenie európskych mierových síl na území Ukrajiny po skončení vojny. Moskva však túto iniciatívu odmietla a zdôraznila, že prítomnosť zahraničných vojsk pod záštitou Európy je pre ňu neprijateľná.