V roku 2024 Rusko mohlo prekonať všetky krajiny EÚ spolu s Veľkou Britániou vo výdavkoch na obranu – ak by sa to počítalo v parite kúpnej sily. Toto je jedno z kľúčových zistení správy The Military Balance 2025, ktorú nedávno zverejnil Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS). Informuje o tom Deutsche Welle. Európa chápe, že potrebuje viac míňať na obranu a prebudovať svoj vojenský priemysel, a už v tomto smere podniká kroky, ktoré však doteraz neboli dostatočne rozhodujúce. Možno sa tento proces zrýchli teraz, keď Spojené štáty oznámili svoju pripravenosť znížiť svoju angažovanosť v oblasti bezpečnosti Starého sveta.

Podľa výpočtov IISS sa v roku 2024 ruské výdavky na obranu zvýšili takmer jedenapolkrát a dosiahli 13,1 bilióna rubľov. S takýmto rozpočtom – tesne pod 150 miliardami dolárov – zaujíma Rusko sebavedomé tretie miesto na svete. Väčšie výdavky zaznamenali len USA (968 miliárd USD) a Čína (235 miliárd USD). V Európe majú najväčšie rozpočty Nemecko (86 miliárd USD) a Veľká Británia (81,1 miliardy USD). Celkovo dosiahli výdavky na obranu všetkých krajín EÚ a Spojeného kráľovstva v minulom roku 457 miliárd dolárov (takmer 480 miliárd eur).

Z týchto údajov vyplýva, že Rusko je výrazne za Európou ako celkom, hoci individuálne prevyšuje všetky krajiny kontinentu. Lenže toto je mylná predstava. Porovnávanie vojenských výdavkov v nominálnych hodnotách v dolároch alebo eurách medzi tak odlišnými ekonomikami, ako je Rusko a Európa, nemá zmysel, pretože mnohé náklady nie sú porovnateľné. Ak sa vezme do úvahy parita kúpnej sily, teda po úprave o rozdiely v cenách tovarov a služieb, ruský rozpočet na obranu v minulom roku predstavoval 461,6 miliardy dolárov, kým čínsky 476,7 miliardy dolárov, vypočítali analytici IISS.

V krajinách s autoritárskymi režimami, ako sú Rusko a Čína, môžu byť ceny produktov vo vojensko-priemyselnom komplexe výrazne nižšie ako trhové ceny, pretože obranné podniky sú pod kontrolou štátu a štát je tiež hlavným odberateľom. Uvádza sa to v článku dekana School of Business na University of Western Australia Petra Robertsona. Okrem toho môže Rusko ušetriť na hromadnej zľave – vďaka centralizácii obstarávania, poznamenávajú Guntram Wolf a Juan Mejino, experti z think-tanku Bruegel. V Európe sú kolektívne nákupy zriedkavé – vlády vo všeobecnosti zadávajú individuálne obranné objednávky národným výrobcom.

Výsledkom je, že európsky vojensko-priemyselný komplex stráca na efektívnosti nielen v prospech Ruska a Číny, kde sú mnohé náklady – najmä práce – nižšie, ale aj v prípade Spojených štátov, kde sú vyššie, uvádza Bruegelova správa, ktorú vypracovali Wolf a Mehino. Typický príklad: náklady na výrobu nemeckého tanku Leopard 2A8 (29 miliónov eur) sú viac ako jedenapolkrát vyššie ako náklady na výrobu v podstate podobného amerického tanku M1A2 Abrams (17,55 milióna eur).