Irán by mal pokračovať vo svojom vojenskom rozvoji, a to vrátane vývoja rakiet. Podľa agentúry Reuters to 12. februára 2025 povedal iránsky najvyšší duchovný ajatolláh Alí Chameneí. Deje sa tak po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil Iránu použitím sily, ak nebude rokovať o svojom jadrovom programe.
Čítajte viac Irán počas vojenských manévrov použil obranné systémy ruskej výroby
V utorok iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Sajíd Irania odsúdil Trumpove „bezohľadné a poburujúce výroky“ v rozhovoroch s bulvárom New York Post a televíziou Fox News. Šéf Bieleho domu spomínaným médiám povedal, že by radšej s Teheránom uzavrel dohodu, ktorá mu zabráni vyvinúť jadrovú zbraň, ako aby Irán bombardoval.
Čítajte viac Izrael zadržal dvoch svojich občanov podozrivých zo špionáže pre Irán
„Pokrok nemožno zastaviť. Nemôžeme sa uspokojiť a hovoriť, že sme v minulosti stanovili limit pre presnosť našich rakiet, ale teraz máme pocit, že to už nie je dostatočné. Musíme sa posunúť dopredu,“ povedal Chameneí s tým, že iránska armáda potrebuje inovácie. „Naše obranné schopnosti sú dobre známe, toho naši nepriatelia sa ich boja. Je to pre našu krajinu veľmi dôležité,“ dodal iránsky duchovný vodca po návšteve teheránskej výstavy o najnovšom vývoji v iránskom obrannom sektore. Polooficiálna agentúra Tasním uviedla, že súčasťou expozície bol tryskový samovražedný dron. Teherán tvrdí, že jeho balistický program je čisto obranný. Podľa Západu však destabilizuje konflikty zmietanú oblasť Blízkeho východu.
Čítajte viac Trumpova inaugurácia prináša očakávania v oblasti jadrových dohôd
Chameneí v piatok vyhlásil, že rozhovory s USA by neboli šikovné, múdre ani úctyhodné. Trumpa nespomenul. Staronový americký prezident minulý týždeň obnovil voči Iránu politiku maximálneho tlaku v snahe prinútiť Irán k novej dohode o jeho jadrovom programe a zastaviť export iránskej ropy. Iránsky prezident Masúd Pezeškján v pondelok spochybnil, či sú Spojené štáty úprimne ochotné s Teheránom rokovať.
Čítajte viac Iránsky prezident varuje Trumpa pred rizikom vojny
Tvrdú politiku voči Iránu pritom Trump zastával už počas svojho prvého mandátu, keď v roku 2018 jednostranne odstúpil od jadrovej dohody, ktorú Irán o tri roky skôr podpísal so Spojenými štátmi, Európskou úniou, Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou a v ktorej súhlasil s kontrolami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo svojich jadrových zariadeniach. Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií. Trump však sankcie s odstúpením USA od dohody obnovil a Irán prestal dohodu dodržiavať. Začal obohacovať urán na 60 percent čistoty a obmedzil inšpekcie MAAE.