V posledných rokoch bolo Nemecko obviňované svojimi partnermi, ako aj niektorými priemyselníkmi (najmä Airbus Defence & Space) z príliš reštriktívnej politiky, pokiaľ ide o predaj zbraní do zahraničia. Akonáhle systém obsahuje komponenty nemeckej výroby, Berlín môže skutočne zablokovať potenciálny kontrakt, ako to bolo nedávno vidieť v prípade 48 bojových lietadiel Eurofighter Typhoon/EF-2000, ktoré Saudská Arábia plánovala získať zo Spojeného kráľovstva.

Podľa vládnej koaličnej dohody, ktorú v októbri 2021 uzavreli sociálni demokrati (SPD), liberáli (FDP) a Zelení (Bündnis 90/Die Grünen), sa však hovorilo o ďalšom „sprísnení“ pravidiel pri exporte vojenského vybavenia, a to aj na úrovni Európskej únie (EÚ). Koalícia vedená kancelárom Olafom Scholzom však musela v tejto otázke ustúpiť kvôli vojne na Ukrajine. Nemecko nikdy nepredalo toľko vojenskej techniky ako teraz. Berlín v roku 2023 schválil licencie na vývoz zbraní v rekordnej hodnote 12,2 miliardy eur.

Hlavnými zákazníkmi nemeckých výrobcov obranného priemyslu boli Ukrajina (4,4 miliardy eur alebo tretina udelených licencií), Nórsko (1,2 miliardy), Maďarsko (1,03 miliardy), Spojené kráľovstvo (656,8 milióna), Spojené štáty americké (545,8 milióna) a Poľsko (328 miliónov). Celkový objem objednávok zadaných Francúzskom dosiahol 293 miliónov eur.

Tento rekord bol prekonaný v roku 2024, keď nemecká vláda schválila vývozné licencie v celkovej výške 13,3 miliardy eur. Ide však o klamlivý nárast, pretože tento výsledok je z veľkej časti spôsobený vojenskou pomocou, ktorú Berlín poskytol Kyjevu, čo predstavuje približne 8,2 miliardy eur. Ďalej nasleduje Singapur (1,17 miliardy), Alžírsko (558,7 milióna), Spojené štáty americké (298,5 milióna), Turecko (230,8 milióna) a India (224 miliónov). Francúzsko nepatrí medzi desať najväčších zákazníkov nemeckého obranného priemyslu. Aj v opačnom smere je to pravdou: Nemecké objednávky z Francúzskej obrannej priemyselnej a technologickej základne (BITD – la Base industrielle et technologique de défense) dosiahli v období 2014–23 1,2 miliardy eur, pričom vrchol bol 320 miliónov v roku 2015.

Prítomnosť Turecka v top 10 nasleduje po rozhodnutí Nemecka zmierniť obmedzenia na predaj zbraní. V októbri týždenník Der Spiegel informoval, že Berlín sa pripravuje dať zelenú predaju 100 rakiet zem-vzduch RAM Block 2B, 28 torpéd SeaHake s dlhým dosahom a rôzneho vybavenia pre ponorky U209 tureckého námorníctva. Nemecké ministerstvo hospodárstva a ochrany klímy vo svojich oznámeniach vysvetľuje, že pred povolením predaja zbraní sa berú do úvahy ľudské práva, demokracia a rešpektovanie zásad právneho štátu. Ale nielen to, pretože tiež tvrdí, že zodpovedná politika v tejto veci musí skúmať aj geostrategické záujmy Nemecka.

Zatiaľ čo vývoz do členských krajín EÚ a/alebo NATO (ako aj partnerských krajín týchto dvoch organizácií) Berlín vždy uprednostňoval, v roku 2024 to platilo menej. V skutočnosti je medzi desiatimi najväčšími zákazníkmi nemeckého zbrojného priemyslu len jeden štát členom EÚ aj NATO: Česká republika. A tri patria len do Aliancie [Spojené štáty americké, Turecko a Spojené kráľovstvo]. Ohlásené nákupy tankov Leopard 2A8 však tento rok nevyhnutne zmenia situáciu.