Vo vzťahu k Ukrajine bude potrebná nová európska stratégia po tom, čo v Spojených štátoch zvíťazili vo voľbách republikáni. Podľa agentúry MTI to uviedol v stredu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v kirgizskom Biškeku na stretnutí Rady hláv štátov Organizácie turkických štátov (OTS).
„V Amerike sa zrodilo víťazstvo republikánov, čo pre nás európskych lídrov otvára otázku, či samotná Európa bude schopná udržať vojenskú a finančnú podporu pre Ukrajinu. Sú o tom vážne pochybnosti, takže bude potrebná nová európska stratégia,“ povedal v prejave Orbán s tým, že prvé kroky v tejto súvislosti by mohli byť prijaté vo štvrtok v Budapešti na summite európskych lídrov.
Foto: TASR/AP, Evan Vucci
Premiér pripomenul, že v Budapešti očakávajú 47 hláv štátov a vlád. Za najťažšiu otázku, ktorú treba riešiť, je osud pôžičky vo výške 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Predtým o nej rozhodla skupina G7, pričom pôžičku majú spoločne financovať Európska únia a Spojené štáty.
Čítajte aj Dezinformačné kampane zo zahraničia sa stupňujú pred prezidentskými voľbami v USA
V súvislosti so súčasnou situáciou v Európe maďarský ministerský predseda uviedol, že v Európskej únii dnes prevládajú diskusie o takmer tisíc dní trvajúcej vojne na Ukrajine a o stále sa prehlbujúcej európskej konkurencieschopnosti.
Foto: Ľuboš Pilc
„Pokiaľ ide o európsku diskusiu o vojne, v EÚ je stále masívna, provojnová väčšina, aj keď podľa všetkých vojenských expertov už bola európska stratégia na bojisku porazená,“ zdôraznil Orbán.
Čítajte aj Erdogan posilňuje vplyv Turecka v Strednej Ázii: Kirgizsko a Turecko podpisujú nové dohody
Maďarsko v júli prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ, pripomenul maďarský ministerský predseda s poznámkou, že on osobne následne začal mierovú misiu. „Som vďačný prezidentovi (Recepovi Tayyipovi) Erdoganovi za jeho pomoc pri mojej práci“, povedal Orbán, podľa ktorého boli touto misiou dosiahnuté výsledky, na základe ktorých sa v Európe začalo diskutovať o tom, ako by sa vojnová stratégia dala pretransformovať na mierovú.
Orbán v júli navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za „mierovú misiu“. Lídri EÚ v reakcii uviedli, že maďarský premiér počas nich nehovoril v mene 27-členného bloku.