Úderná skupina, ktorá bola nasadená čiastočne s cieľom odradiť Irán od hroziaceho útoku proti Izraelu, opustila región, uviedol 12. septembra 2024 Pentagón. V čase, keď sa zdá, že iránska hrozba odvety za zabitie šéfa Hamasu Ismáíla Haníju klesá, USA presúva údernú skupinu USS Theodore Roosevelt, jednej z dvoch lietadlových lodí rozmiestnených na Blízkom východe, preč z regiónu. Úderná skupina, ktorá bola nasadená čiastočne s cieľom odradiť Irán od hroziaceho útoku proti Izraelu, opustila región, uviedol vo štvrtok Pentagón.

Rozhodnutie ukončiť prítomnosť dvoch lodí súčasne prišlo takmer tri týždne po tom, čo minister obrany USA Lloyd Austin nariadil, aby úderná skupina USS Theodore Roosevelt zostala na Blízkom východe, a to aj po príchode údernej skupiny USS Abraham Lincoln, ktorá ju nahradila. Roosevelt teraz odplával z Blízkeho východu a smeruje do ázijsko-pacifického regiónu, povedal na tlačovom brífingu generálmajor Patrick Ryder, hovorca Pentagónu.

Austinov príkaz, aby „Roosevelt“ zostal na mieste, prišiel 25. augusta 2024, keď Hizballáh vypustil stovky rakiet a bezpilotných lietadiel na Izrael a izraelská armáda uviedla, že zaútočila na Libanon približne 100 lietadlami, aby prekazila väčší útok, v jednom z najväčších stretov za viac ako desať mesiacov pohraničnej vojny. Americkí predstavitelia sa obávali, že by Irán mohol naplniť svoje vyhrážky podniknúť útok proti Izraelu v súvislosti so zabitím šéfa politického úradu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne koncom júla. Všeobecne sa verilo, že útok vykonal Izrael. Iránski lídri vrátane najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího pohrozili Izraelu „prísnym trestom“.

Zdá sa, že obavy USA sa postupne zmiernili, keďže Irán nejavil záujem o rozpútanie totálnej konfrontácie, ktorá by ho nútila čeliť americkým a izraelským vojnovým strojom. Na otázku, či sa znížilo bezprostredné riziko regionálnej vojny, generál vzdušných síl Brown, predseda Zboru náčelníkov štábov, koncom augusta agentúre Reuters povedal: „Trochu áno.“ „Existovali dve veci, o ktorých ste vedeli, že sa stanú. Jedna sa už stala. Teraz všetko závisí od toho, ako dopadne tá druhá,“ povedal Brown počas odletu z Izraela. „Ako zareaguje Irán, bude predurčovať, ako zareaguje Izrael, čo bude určovať, či dôjde k širšiemu konfliktu alebo nie.“

Brown tiež varoval, že existuje aj riziko, ktoré predstavujú militantní spojenci Iránu na miestach ako Irak, Sýria a Jordánsko, ktorí zaútočili na americké jednotky, ako aj na jemenských Húsíov, ktorí sa zamerali na námornú dopravu v Červenom mori a dokonca vyslali drony na Izrael. Ako odvetu za bombardovanie iránskej konzulárnej misie v Damasku a zabitie troch generálov Revolučných gárd v apríli tohto roku Irán odpálil stovky bezpilotných lietadiel, riadených striel a balistických rakiet proti Izraelu, pri útoku jasne kalibrovanom tak, aby nespôsobil straty ani veľké škody. Izrael, USA a ďalší spojenci dokázali zničiť takmer všetky zbrane skôr, ako dosiahli svoje ciele.

Pentagón sa vo štvrtok pokúsil bagatelizovať myšlienku, že Spojené štáty už nie sú znepokojené potenciálnou iránskou akciou, a uviedol, že rozhodnutie je založené na velení flotily námorníctva. "Irán naznačil, že chce vykonať odvetné opatrenia proti Izraelu. A tak budeme aj naďalej brať túto hrozbu veľmi vážne,“ povedal Ryder novinárom v Pentagóne.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa snaží obmedziť následky vojny v Gaze medzi Hamasom a Izraelom, ktorá sa teraz blíži k svojmu ročnému výročiu. Konflikt, ktorý vyvolal útok Hamasu zo 7. októbra 2023, zrovnal so zemou obrovské pásy Gazy, zabil tisíce palestínskych civilistov, vyvolal pohraničné strety medzi Izraelom a libanonským Iránom podporovaným hnutím Hizballáh a pritiahol jemenských Húsíov.