25. augusta bola izraelsko-libanonská hranica opäť dejiskom veľkej vojenskej eskalácie. Hizballáh, libanonské ozbrojené šíitske hnutie, spustilo masívny útok proti Izraelu, vypálilo „viac ako 320“ rakiet a zaútočilo dronmi na jedenásť izraelských vojenských miest. Izraelské úrady odhadujú počet projektilov vypustených Hizballáhom na „viac ako 150“. Táto ofenzíva bola vykonaná ako odveta za atentát na Fuáda Šukra, vysokého predstaviteľa Hizballáhu, zabitého mesiac predtým v Bejrúte počas izraelského leteckého útoku. Izrael odpovedal náletmi na infraštruktúru Hizballáhu v južnom Libanone, čo znovu vyvolalo obavy z vyostrenia konfliktu.
Čítajte viac Izrael útočí na ciele šíitskeho hnutia Hizballáh v Libanone
Aktuálny incident sa odohráva v kontexte rastúceho napätia na izraelsko-libanonskej hranici, ktoré sa ešte vystupňovalo smrťou 12 mladých ľudí počas útoku na Golanské výšiny, ktorý sa tiež pripisuje Hizballáhu, a pochádzajúceho z vojny v Gaze od 7. októbra 2023 po bezprecedentnom útoku Hamasu proti Izraelu. Nasledujúceho dňa Hizballáh otvoril front proti Izraelu, aby „podporil“ Hamas. „Už jedenásť mesiacov pomáhajú odvrátiť pozornosť z Tel Avivu na sever Izraela, čím uvoľnujú tlak na Gazu,“ analyzuje Elena Aounová, profesorka a výskumníčka medzinárodných vzťahov z UCLouvain v Belgicku (Université catholique de Louvain), špecialistka na Blízky východ.
Čítajte viac Libanon hlási štyroch mŕtvych po izraelských útokoch
Hizballáh podporovaný Iránom vyhlásil, že tento útok bol len „prvou fázou“ jeho odvety, pričom naznačil, že prídu ďalšie akcie. Medzitým izraelská vláda na čele s Benjaminom Netanjahuom a Joavom Galantom potvrdila svoje odhodlanie brániť Izrael, čím ilustrovala rozsah priepasti medzi zainteresovanými silami. Tieto udalosti opäť zdôrazňujú silu Hizballáhu a zároveň slabú prítomnosť libanonskej armády v priamych stretoch s Izraelom.
Libanon je nábožensky najrozmanitejšia krajina na Blízkom východe. CIA World Factbook odhaduje (2020) nasledovné: Moslimovia 61,1 % (30,6 % sunniti, 30,5 % šíiti, menšie percento alavitov a ismailitov), kresťania 33,7 % (maronitskí katolíci sú najväčšou kresťanskou skupinou), Drúzi 5,2 % a veľmi malý počet Židov, bahájov, budhistov a hinduistov.
Čo je Hizballáh?
Hizballáh alebo „Božia strana“ sa zrodila v roku 1982 ako reakcia na izraelskú invázie do Libanonu. Skupina vytvorená s podporou Iránskych revolučných gárd sa rýchlo etablovala ako hlavná sila odporu voči Izraelu v Libanone. Dnes je Hizballáh oveľa viac než len partizánske hnutie; je to sofistikovaná vojenská organizácia, vybavená riadenými strelami a disponuje silou 100 000 bojovníkov. Elena Aounová spresňuje, že pomer síl zostáva „absolútne v prospech Izraela“. Hoci je Hizballáh vybavený teoreticky impozantnými zbraňami, pri ich nasadzovaní je opatrný. Pripomína tiež, že zbrane použité pri útoku z 25. augusta, ako napríklad raketomety Kaťuša sovietskeho pôvodu, pochádzajú ešte z čias druhej svetovej vojny.
Foto: SITA/AP, Mustafa Jamalddine
Okrem vojenskej moci hrá Hizballáh v Libanone ústrednú politickú úlohu so silným zastúpením v parlamente a vo vláde. Táto skupina si získala lojalitu mnohých Libanončanov, najmä v rámci šíitskej komunity, vďaka rozvoju rozsiahlej siete sociálnych služieb vrátane škôl, nemocníc a ďalšej komunitnej infraštruktúry. Táto ľudová podpora je posilnená masívnou pomocou Iránu, ktorý považuje Hizballáh za pilier svojej regionálnej stratégie proti Izraelu a páku na uplatňovanie svojho vplyvu na Blízkom východe.
Čítajte viac Izrael zabil v Bejrúte vysokopostaveného veliteľa Hizballáhu Šukra
Libanonská armáda je oslabená históriou a politikou
Tvárou v tvár Hizballáhu sa zdá, že libanonská armáda je veľmi oslabená, čo je situácia, ktorú možno vysvetliť niekoľkými historickými a politickými faktormi. Libanon, hlboko poznačený občianskou vojnou v rokoch 1975 až 1990, sa po nej ocitol s rozdelenou a nedostatočne vyzbrojenou národnou armádou. Na rozdiel od Hizballáhu, ktorý sa po tomto období dokázal posilniť, libanonská armáda nikdy skutočne neobnovila svoje predvojnové schopnosti.
Okrem toho bola politika odzbrojenia po občianskej vojne implementovaná nerovnomerne. Zatiaľ čo väčšina ozbrojených frakcií bola rozpustená, Hizballáh si ponechal svoj arzenál v mene „odporu“ proti Izraelu, čo mu umožnilo upevniť svoju vojenskú moc, pričom pravidelná armáda bola zanedbávaná. Politicky musí libanonská armáda pôsobiť v mimoriadne zložitom prostredí. Libanon je hlboko rozdelená krajina podľa sektárskych línií a armáda ako národná inštitúcia musí udržiavať krehkú rovnováhu. Táto situácia často obmedzuje jej schopnosť konať, najmä v regiónoch, kde má Hizballáh silný vplyv a je považovaný za hrádzu proti Izraelu.
Čítajte viac Izraelská armáda uviedla, že sa pripravuje na ďalšiu fázu bojov na severe
Stiahnutie Izraela z južného Libanonu v roku 2000 je ďalším zdrojom napätia: "Keď sa Izrael stiahol, urobil tak jednostranne, bez vyjednanej dohody, pričom mnohé otázky zostali nezodpovedané, najmä otázka kompenzácie. Podľa miestneho obyvateľstva a Hizballáhu účty neboli vyrovnané“, analyzuje Elena Aounová. Pre mnohých obyvateľov južného Libanonu tak Hizballáh ťaží z väčšej legitimity ako libanonská armáda, ktorá nikdy v skutočnosti neochránila národné územie.
Hoci libanonská armáda bola po občianskej vojne prebudovaná a jej pôsobnosť na juhu krajiny bola rozšírená po vojne medzi Izraelom a Hizballáhom v lete 2006, zostáva veľmi obmedzenou silou. Elena Aounová vysvetľuje: „Libanonská armáda je štrukturálne slabá, pretože pôsobí v oslabenej krajine. Túto slabosť zámerne udržiava aj medzinárodné spoločenstvo. Libanon je chudobná krajina a armádu vyzbrojujú hráči ako Spojené štáty, Francúzsko a Saudská Arábia, ale často ide o dary výzbroje výbehových typov. Jedným z dôvodov je, že Západ nechce, aby Libanon niekedy predstavoval hrozbu pre Izrael.“ Medzinárodné spoločenstvo tak vždy zabezpečovalo, aby libanonská armáda bola účinná v boji proti vnútornému terorizmu, najmä v 10-ych rokoch 21. storočia, bez toho, aby z nej urobila skutočnú národnú obrannú armádu schopnú chrániť libanonské územie pred nájazdmi, najmä Izraelčanmi.
Čítajte viac Izrael zabil ďalšieho veliteľa Hizballáhu
Skôr zložité spolužitie ako opozícia
V konečnom dôsledku však libanonská armáda a Hizballáh, hoci sa zdá, že súperia, koexistujú v odlišných, ale súvisiacich oblastiach. Podľa profesorky sa na jednej strane libanonská armáda ako národná inštitúcia snaží udržiavať poriadok a bojovať proti vnútorným hrozbám, akými je napríklad Islamský štát. Na druhej strane, Hizballáh, ktorého hlavným poslaním je postaviť sa proti Izraelu, zostáva zameraný na obranu proti tomu, koho vníma ako okupanta. „Postaviť libanonskú armádu proti Hizballáhu by bolo zjednodušené,“ vysvetľuje Elena Aounová. „Táto situácia je ťažko pochopiteľná z pohľadu západného národného štátu, kde okrem armády neexistuje žiadna vojenská sila,“ uzatvára.