Taliban ovládol Afganistan pred tromi rokmi – 15. augusta 2021. Prešiel od povstania k autorite, presadil svoj výklad islamského práva a celý čas sa snažil sa posilniť svoj nárok na legitimitu. Napriek žiadnemu medzinárodnému uznaniu ako oficiálneho vládcu krajiny sa Taliban teší stretnutiam na vysokej úrovni s hlavnými regionálnymi mocnosťami, ako sú Čína a Rusko. Dokonca sa zúčastnili na rozhovoroch sponzorovaných Organizáciou Spojených národov, zatiaľ čo afganským ženám a občianskej spoločnosti bolo odopreté miesto pri stole. Bol to triumf pre Taliban, ktorý sa považuje za jediných skutočných predstaviteľov krajiny. Neexistuje žiadna domáca výzva pre ich vládu a žiadna zámorská chuť ju podporovať. Pozornosť medzinárodného spoločenstva priťahujú vojny na Ukrajine a v Gaze a Afganistan nepredstavuje rovnakú teroristickú hrozbu ako kedysi. Výzvy však zostávajú.
Taliban je radikálna nábožensko-politická skupina, ktorá de facto vládne na území Afganistanu od 15. augusta 2021, kde vyhlásila Afganský islamský emirát. Diplomaticky ich vládu zatiaľ neuznala žiadna krajina na svete.
Najvyšší vodca Talibanu Hibatullah Akhundzada sedí na vrchole pyramídového vládnuceho systému ako vzor cnosti. Mešity a duchovní sú na jednej strane, na druhej strane je kábulská administratíva, ktorá vykonáva rozhodnutia duchovných a stretáva sa so zahraničnými predstaviteľmi. „Existujú rôzne úrovne extrémizmu a Taliban je v neistej koalícii vládnucich zástancov tvrdej línie a politických pragmatikov. Dostalo ich to do kultúrnej vojny,“ povedal Javid Ahmad z Inštitútu pre Blízky východ.
Členské krajiny si boli vedomé rizík odchodu z Afganistanu. Nečakali sme, že Taliban preberie kontrolu tak rýchlo, no úspechy, ktoré sme v krajine dosiahli, medzi nimi aj vzdelanie novej generácie Afgancov a Afganiek, nezmiznú.generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, august 2021
Je nepravdepodobné, že by sa najkontroverznejšie názory v politike zmenili, kým bude vládnuť najvyšší vodca – a najvyšší vodcovia neodídu ani neodstúpia. Vedú až do smrti. Je to zbožné prianie, že rozdielne názory stačia na rozdelenie Talibanu, povedal Ibraheem Bahiss z programu Crisis Group pre Južnú Áziu. „Taliban je jednotný a zostane politickou silou na mnoho rokov. Vládnu ako jedna skupina, bojujú ako jedna skupina.“
ISAF – Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (International Security Assistance Force) bola bezpečnostná misia v Afganistane vedená Severoatlantickou alianciou, ktorú zriadila Bezpečnostná rada OSN v decembri 2001 na základe Rezolúcie č. 1386. Jej hlavným cieľom bolo vycvičiť Afganské národné bezpečnostné sily (ANSF) a pomôcť Afganistanu v obnove kľúčových vládnych inštitúcií
V snahe zachovať súdržnosť a zabezpečiť disciplínu sa bojom zocelený Taliban presunul z bojiska do byrokracie a získal najvyššie miesta vo vláde a provinciách. „Musia dostať odmenu za to, že zohrali významnú úlohu v protivládnom odboji,“ povedal Ahmad. Ďalšie výhody môžu zahŕňať voľnú ruku pri riadení provincie alebo povolenie mať tretiu alebo štvrtú manželku, nový pick-up, podiel na colných poplatkoch alebo kľúče od domu.
Bahiss nazval vládu Talibanu „najsilnejšou afganskou vládou v modernej dobe. Môžu vydať dekrét na úrovni dediny.“ Štátni úradníci obvykle udržiavajú chod krajiny a je pravdepodobnejšie, že budú mať formálne alebo technické vzdelanie. Popredné civilné inštitúcie Talibanu však nemajú dostatočné znalosti o tom, ako takéto inštitúcie fungujú. „Ich kvalifikácia pochádza od Boha,“ povedal Ahmad. Legitimita Talibanu vládnuť nepochádza od Afgancov, ale z ich interpretácie náboženstva a kultúry, uviedla Leena Rikkila Tamang z Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a pomoc pri voľbách. Ak by mala byť vláda definovaná dôverou a akceptovaním občanmi, uznaním medzinárodnými mocnosťami a legitimitou prostredníctvom procesov, ako sú voľby, potom sa Taliban nekvalifikuje ako vláda, povedala.
Od roku 2002 sa postupne v operáciách medzinárodného krízového manažmentu pod vlajkou NATO, či v rámci koalície ochotných, vystriedalo viac ako 4 300 slovenských vojakov. Slovenskí vojaci postupne pôsobili v operáciách Enduring Freedom (Trvalá Sloboda), ISAF a v ostatných viac ako piatich rokoch v operácii Resolute Support (Rozhodná Podpora).
Ekonomika Afganistanu sa oslabila. V roku 2023 zahraničná pomoc stále tvorila približne 30 % HDP krajiny. OSN za posledné tri roky investovala najmenej 3,8 miliardy dolárov na financovanie medzinárodných humanitárnych organizácií. Najväčším darcom zostávajú Spojené štáty americké, ktoré od prevzatia moci Talibanom poslali viac ako 3 miliardy dolárov. Ale americký strážny pes určený na sledovanie peňazí hovorí, že veľa sa zdaňuje alebo odvádza. „Čím ďalej sa hotovosť dostane od zdroja, tým menšia je transparentnosť,“ povedal Chris Borgeson, zástupca generálneho inšpektora pre audity a inšpekcie pri Špeciálnom generálnom inšpektorovi pre obnovu Afganistanu.
Taliban tiež uplatňuje rázne zdanenie. V roku 2023 vyzbierali okolo 2,96 miliardy dolárov. Ale to nie je veľa v krajine s obrovskými a zložitými potrebami a Taliban nemá prostriedky na stimuláciu ekonomiky. Centrálna banka nemôže tlačiť peniaze, hotovosť sa tlačí v zahraničí. Úrokové transakcie sú zakázané, pretože úroky sú v islame zakázané a banky nepožičiavajú peniaze. Taliban si nemôže požičiavať peniaze, pretože nie je uznávaný ako vláda a medzinárodné bankovníctvo je prerušené.
Severoatlantická aliancia viedla medzinárodné sily v Afganistane od roku 2003. Až jedenásť rokov sa zameriavala na bojové operácie. Na svojom vrchole NATO prostredníctvom misie koordinovalo až 130 tisíc vojakov z 50 partnerských krajín. Od roku 2014 bol však hlavným cieľom výcvik Afganských národných bezpečnostných síl. Na tento účel vznikla misia Resolute Support. Tá mala pôvodne v krajine pôsobiť do roku 2024.
Prírodné katastrofy a prúd Afgancov utekajúcich z Pakistanu pod tlakom vrátiť sa domov zdôraznili skutočnosť, že Afganistan sa spolieha na zahraničnú pomoc pri uspokojovaní základných potrieb. Je to veľké riziko, ak medzinárodné spoločenstvo nebude môcť v budúcnosti posielať takýto druh pomoci. „Vieme, že Afganistan začne dostávať menej peňazí od medzinárodného spoločenstva,“ povedal Muhammad Waheed, hlavný ekonóm Svetovej banky pre Afganistan. Ďalšou významnou ranou pre ekonomiku bol zákaz Talibanu vzdelávať ženy a ich väčšinu aj zamestnať, čím odstránil polovicu obyvateľov Afganistanu z výdavkov a platenia daní, ktoré môžu posilniť ekonomiku. Okrem toho protidrogová politika Talibanu „zničila živobytie tisícok farmárov,“ povedal Bahiss a varoval, že „len preto, že je obyvateľstvo práve teraz spokojné, nezostane to tak“.
Foto: NATO
Afganistan je malá krajina v susedstve obrov, povedal Bahiss, a existuje regionálny konsenzus, že je lepšie mať stabilný Afganistan. Podpora zo strany Západu, najmä USA, by bola kľúčom k uvoľneniu miliardových zmrazených aktív a zrušeniu sankcií. Prepojenia Talibanu s Čínou a Ruskom sú dôležité, pretože sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN. Obsadili tiež miesta v mandátovom výbore Organizácie Spojených národov, ktorý rozhoduje, či vláde odoprieť alebo udeliť legitimitu.
V auguste 2021, keď Taliban dobyl afganské hlavné mesto Kábul a ďalšie veľké mestá, americký prezident Joe Biden povedal, že Afganské národné bezpečnostné sily skolabovali, niekedy bez toho, aby sa pokúsili bojovať, a že nie sú ochotné bojovať za seba, s výnimkou veľmi statočných a schopných afganských špeciálnych jednotiek a vojakov. Úvodník al-Džazíry skonštatoval, že sily „uprednostňovali záchranu svojich životov tým, že sa vzdajú Talibanu na základe jeho ponúk na amnestiu“.
Krajiny Perzského zálivu sa zatiaľ kontaktujú s Talibanom, aby zabezpečili svoje postavenie v rokovaniach. „Katar je rád, keď je vnímaný ako vedúci sprostredkovateľských snáh a Spojené arabské emiráty mu konkurujú najmä prostredníctvom podpory medzinárodného letectva,“ povedal Bahiss. Tohtoročné stretnutie vodcu Spojených arabských emirátov a predstaviteľa Talibanu, ktorý čelí americkej odmene za dolapenie za útoky, poukázalo na rastúce globálne rozdiely v tom, ako sa vysporiadať s Talibanom.
Afganistan, oficiálne Afganský islamský emirát, je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza na sever od Pakistanu. Jeho rozloha je 652 864 kilometrov štvorcových, počet obyvateľov je približne 43 miliónov.
Taliban chce zdôrazniť, ako je efektívny ako vláda, a ukázať, že krajina je mierumilovná a že služby sú poskytované, povedala Weeda Mehran, lektorka medzinárodných vzťahov na Univerzite v Exeteri vo Veľkej Británii. Hoci Afganistan prišiel o desiatky médií v dôsledku zásahu Talibanu, vládcovia krajiny pochopili vplyv sociálnych médií. Ich obsah je určený na normalizáciu ich prístupu k islamskému právu, je to miesto, kde sú dôležité správy v arabskom jazyku. „Je to ale oslabený a vybielený popis toho, čo sa deje v krajine,“ povedala Mehran.
Foto: TASR/AP, Ebrahim Noroozi
Taliban zabezpečil Afganistan cez kontrolné stanovištia, obrnené vozidlá a státisíce bojovníkov. Krajina však nie je bezpečná najmä pre ženy a menšiny, keďže civilné obete pri samovražedných atentátoch a iných útokoch pretrvávajú. Skupina Islamský štát sa opakovane zamerala na prevažne šíitsku štvrť Dasht-e-Barchi v Kábule. Polícia, ktorá pomaly potvrdzuje počet útokov a obetí, hovorí médiám, že vyšetrovanie prebieha, ale nehovorí, či je niekto postavený pred súd. Novším fenoménom je úzkosť, ktorú zažívajú afganské ženy v čase, keď Taliban presadzuje dekréty o oblečení, práci a cestovaní a požiadavku mať pri cestovaní mužského opatrovníka. „Odkaz pre mainstreamové médiá je, že je to v poriadku a v Afganistane je pod vedením Talibanu dobrá bezpečnosť,“ povedala Mehran. „Môj argument by bol, no, o koho bezpečnosti to hovoríme?“
Hlavným mestom Afganistanu je Kábul. Jeho názov pochádza z mena rovnomennej rieky. Žije tu okolo 4,6 miliónov obyvateľov. Leží vo výške 1 791 metrov nad morom.
V súčasnosti sa mnoho kritikov vyjadruje negatívne o spôsobe odchodu americkej armády (aj ich spojencov) z Afganistanu, čo je však len jedna strana mince. Po 19 rokoch výcviku a dodávok modernej vojenskej techniky pre ANSF sa nečakal taký rýchly prienik bojovníkov Talibanu do hlavného mesta Kábulu. Afganskí vojaci zostali predovšetkým Afgáncami, ktorí majú svoje zázemie najmä na vidieku ovládanom Talibanom. Ich náboženstvo (šíitsky islam zdieľali s Talibancami) tiež prispelo k rýchlej zmene vlády. Navyše odchod zahraničných vojakov bol ohlasovaný už dlhšiu dobu, afganskí vojaci dostali dosť času na vysporiadanie sa s touto skutočnosťou. Bude zrejme napísaných ešte veľa vedeckých aj amatérskych štúdií o tom, čo sa vlastne stalo pred tromi rokmi v Afganistane. Aké negatíva a pozitíva zmena priniesla najmä afganským obyvateľom, či im táto zmena vyhovuje, alebo nie.