Ismail Haníja, vodca Hamásu, ktorý bol zabitý v Iráne, bol známy ako hlasný obhajca a diplomatická tvár tejto palestínskej skupiny. Napriek tomu, že verejne používal tvrdú rétoriku, mnohí diplomati ho považovali za umierneného v porovnaní s tvrdšími členmi hnutia v Gaze, podporovanými Iránom.
Haníjova úloha a diplomatický vplyv
Haníja sa stal najvyšším vodcom Hamásu v roku 2017. Často sa pohyboval medzi Tureckom a katarským Dauhá, čo mu umožňovalo obísť cestovné obmedzenia v Gaze a pôsobiť ako vyjednávač v rokovaniach o prímerí alebo komunikovať so spojencami, ako je Irán. Po útoku bojovníkov Hamásu 7. októbra, ktorý si podľa izraelských údajov vyžiadal 1 200 obetí v Izraeli a vyústil do únosu približne 250 ľudí, Haníja v televízii Al Jazeera varoval, že normalizačné dohody arabských štátov s Izraelom neukončia tento konflikt.

Izrael reagoval vojenskou kampaňou, ktorá podľa zdravotníckych úradov v Gaze zabila viac ako 39 000 ľudí a zničila veľkú časť tejto oblasti. V máji Medzinárodný trestný súd požiadal o vydanie zatykačov na troch lídrov Hamásu, vrátane Haníja, ako aj na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za údajné vojnové zločiny. Tieto obvinenia boli odmietnuté izraelskými a palestínskymi predstaviteľmi.
Smrť synov pri nálete
Haníja prišiel o troch synov – Hazema, Amira a Mohammada – pri izraelskom nálete 10. apríla, keď bol zasiahnutý ich automobil. Okrem toho stratil aj štyri vnúčatá. Haníja poprel tvrdenia Izraela, že jeho synovia boli bojovníkmi Hamásu, a uviedol, že „záujmy palestínskeho ľudu sú nad všetkým“, keď sa ho pýtali, či ich smrť ovplyvní rokovania o prímerí. Uviedol tiež, že „všetci naši ľudia a všetky rodiny obyvateľov Gazy zaplatili vysokú cenu krvou svojich detí, a ja som jedným z nich,“ pričom dodal, že v konflikte zahynulo najmenej 60 členov jeho rodiny.
Pragmatický líder Hamásu
Napriek jeho tvrdej verejnej rétorike ho arabskí diplomati a predstavitelia považovali za relatívne pragmatického v porovnaní s tvrdšími hlasmi vo vnútri Gazy, kde vojenské krídlo Hamásu plánovalo útok z 7. októbra. Spolu s jeho predchodcom, Khaledom Meša'lem, rokovali o katarskom sprostredkovanom prímerí s Izraelom, ktoré by zahŕňalo výmenu rukojemníkov za Palestínčanov v izraelských väzniciach a viac pomoci pre Gazu.

Izrael považuje celé vedenie Hamásu za teroristov a obvinil Hanija, Meša'la a ďalších z toho, že naďalej „ťahajú nitky teroristickej organizácie Hamás“. Avšak nie je jasné, koľko Haníja vedel o útoku z 7. októbra vopred. Plán, ktorý vypracovala vojenská rada Hamásu v Gaze, bol tak prísne tajný, že niektorí predstavitelia Hamásu boli šokovaní jeho načasovaním a rozsahom.
Haníja, ako sunnitský moslim, mal významný podiel na posilňovaní bojovej kapacity Hamásu, čiastočne vďaka vzťahom so šiitským Iránom, ktorý otvorene podporuje túto skupinu.
Diplomatické úsilie a vzťahy s Iránom
Keď v roku 2017 opustil Gazu, Haníja nahradil Yahya Sinwar, tvrdý líder, ktorý strávil viac ako dve desaťročia v izraelských väzniciach a ktorého Haníja privítal späť v Gaze v roku 2011 po výmene zajatcov.

Haníja a Meša'l sa stretávali s úradníkmi v Egypte, ktorí tiež zohrávali sprostredkovateľskú úlohu v rokovaniach o prímerí. V začiatku novembra Haníjah cestoval do Teheránu na stretnutie s najvyšším iránskym vodcom ajatolláhom Alí Chameneím, podľa iránskych štátnych médií. Traja vysokopostavení úradníci pre Reuters uviedli, že Chameneí povedal Haníjovi na tomto stretnutí, že Irán nevstúpi do vojny, pretože o nej nebol vopred informovaný. Hamás na žiadosti o komentár pred zverejnením správy Reuters nereagoval, no po zverejnení vydal popieranie.
Politická kariéra a dedičstvo vo vedení Hamásu
Ako mladý muž bol Haníja študentským aktivistom na Islamskej univerzite v Gaze a pridal sa k Hamásu, keď bol vytvorený počas Prvej palestínskej intifády (povstania) v roku 1987. Bol zatknutý a krátko deportovaný. Haníja sa stal chránencom zakladateľa Hamásu, šejka Ahmeda Jásina, a v roku 1994 pre Reuters povedal, že Jásin bol vzorom pre mladých Palestínčanov. „Od neho sme sa naučili lásku k islamu a obetovanie sa za islam a nezohýbať sa pred týmito tyranmi a despotmi,“ povedal.

V roku 2003 bol dôverníkom Jásina a bol fotografovaný, ako drží telefón k uchu takmer úplne paralizovaného zakladateľa Hamásu, aby sa mohol zúčastniť rozhovoru. Jásin bol zavraždený Izraelom v roku 2004.
Haníja bol raným zástancom vstupu Hamásu do politiky. V roku 1994 uviedol, že vytvorenie politickej strany by umožnilo Hamásu zaoberať sa novými udalosťami. Spočiatku bola jeho myšlienka zamietnutá vedením Hamásu, neskôr však bola schválená a Haníja sa stal palestínskym premiérom po tom, čo skupina vyhrala palestínske parlamentné voľby v roku 2006, rok po tom, čo sa izraelská armáda stiahla z Gazy. Skupina prevzala kontrolu nad Gazou v roku 2007.

V roku 2012, keď sa ho reportéri agentúry Reuters opýtali, či Hamás opustil ozbrojený boj, Hanija odpovedal „samozrejme, že nie“ a dodal, že odpor bude pokračovať „všetkými formami – ľudovým odporom, politickým, diplomatickým a vojenským odporom“.