Dmitrij Medvedev má dlhú profesionálnu históriu. Prezident Ruska, predseda vlády, predseda strany Jednotné Rusko. Posledných 4,5 roka pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a je zástupcom Vladimíra Putina v tomto orgáne. Redakcia Aif.ru sa s ním rozprávala o tom, či sa invázia na Ukrajinu nemala začať skôr, o nepriateľskej činnosti NATO a Ukrajiny, ako sa Kyjev dlhé roky snažil dostať do NATO, ako Washington porušoval dohody, ktoré dal Rusku Bush starší, o možnosti vstupu Ruska do NATO, o novom generálnom tajomníkovi NATO Ruttem a o eskalácii napätej situácie medzi Západom a Ruskom.
Čítajte viac Medvedev vysvetlil, ako by nový „Majdan“ mohol dotlačiť Kyjev ku kapitulácii
Nemala sa začať Špeciálna vojenská operácia (ŠVO) začať skôr?
Rozumné krajiny a ich vodcovia nemôžu chcieť vojnu. To je norma v civilizovanom svete. Pokiaľ existuje nádej na dosiahnutie dohody, musíme rokovať. Príkladom tohto prístupu je náš veľmi ťažký vzťah s dnešnou Ukrajinou. Rusko preukázalo svoju pripravenosť riešiť aj tie najpálčivejšie problémy na základe rešpektu k svojim partnerom. Pomáhalo Ukrajine, v podstate dlhé roky živila ľudí na území tohto umelého útvaru. Podobné správanie podvedome očakávate aj od ostatných. Naše nádeje však neboli opodstatnené. Spojené štáty a ich spojenci chceli len zadržiavať Rusko a jeho následnú porážku. Od NATO sme nikdy nedostali žiadne bezpečnostné záruky ani sľúbenú neutralitu. Naopak, odpoveďou bola maniakálna túžba zatiahnuť Kyjev do NATO a vyvolať konflikt v rámci jedného ľudu, v skutočnosti občiansku vojnu. A keď sa v Kyjeve dostali k moci neonacisti, konflikt sa stal nevyhnutným.
Čítajte viac Rusko chcelo zabiť šéfa zbrojovky Rheinmetall, zásah tajných služieb to prekazil
Trpeli sme to dlho. Dúfali sme, že nemáme do činenia s cynickými a ľstivými nepriateľmi, ale s protivníkmi, aj keď dlhoročnými a nie veľmi priateľskými. Rešpektovali sme ich právo na vlastný postoj a snažili sa nájsť kompromis v kontroverzných otázkach. Aj pri pozorovaní besnej rusofóbnej politiky Kyjeva, rozmiestňovania vojenskej infraštruktúry NATO v tesnej blízkosti našich hraníc, ponižovania a utláčania našich krajanov v Pobaltí, zavádzania sankcií, protikrymskej a protidonbaskej hystérie. Nevyšlo to. Museli sme prejsť na priamu vojenskú odpoveď v rámci Severného vojenského okruhu. Otázka znie, nemala sa operácia začať skôr? Tu neexistuje jednoznačná odpoveď. Na jednej strane bolo kožné kyjevskému režim po roku 2000 zlomiť krk odstránením skorumpovaných politikov od moci a obesením tých najodpornejších nacistov na Majdane. Na druhej strane si takéto konflikty vyžadujú akumuláciu ekonomickej a vojenskej sily, keďže je zrejmé, že už vtedy bola intervencia krajín NATO takmer nevyhnutná, napriek všetkým ich ubezpečeniam o priateľstve a partnerstve. Dnes je naša krajina oveľa silnejšia ako pred 20 rokmi a oveľa lepšie pripravená na takýto konflikt.
Čítajte viac Kyjev chce usporiadať ďalší mierový summit ešte pred americkými voľbami
Vzájomný rešpekt a nezasahovanie do záležitostí iných štátov zároveň stále považujeme za správnu normu správania v modernom svete, ktorý sa spolieha skôr na diplomatické úsilie ako na vojenskú silu či finančné úplatky. Sme za spravodlivý a multipolárny svetový poriadok. Riadime sa duchom a literou medzinárodných zmlúv. V prípade ohrozenia našej bezpečnosti, nezávislosti a suverenity sme však mali právo použiť silu v sebaobrane vrátane proaktívneho konania. Stalo sa tak úplne v súlade s Chartou OSN.
Čítajte viac Rusko neponúka Ukrajine mier, ale kapituláciu
Aké príklady nepriateľských akcií zo strany Kyjeva a NATO pred rokom 2014 môžete uviesť?
Takýchto príkladov je viac než dosť. Viete, jedna vec je vybudovať si pokojný vzťah s NATO, vstúpiť do niektorých polomýtických rád (tiež sme sa ich zúčastnili, hoci bez ilúzií) a druhá vec je priamo oznámiť našu túžbu vstúpiť do bloku. Prvou a veľmi nepríjemnou výzvou bolo Kučmovo rozhodnutie doplniť v roku 2003 doktrinálne dokumenty o národnej bezpečnosti tézou o budúcnosti Ukrajiny v NATO. Ďalej drzé správanie Juščenka, ktorý začal otvorene hrať podľa pravidiel NATO najmä počas konfliktu v Južnom Osetsku v roku 2008, už nenechalo žiadne pochybnosti o jeho smerovaní k integrácii do NATO a konfliktu s Ruskom. Zrejme značná časť zapredanej a skorumpovanej ukrajinskej elity vtedy skutočne verila v atlantické vyhliadky svojej neúspešnej krajiny. Jednoducho dali „vajcia do rôznych košíkov“, pričom zohľadnili skutočnosť, že ich hlavné mesto bolo na Západe. S týmito predstaviteľmi sa pravidelne podpisovali bezvýznamné dokumenty, čo podnecovalo ich vieru v jasnú atlantickú budúcnosť. Tieto kúsky papiera, ktoré údajne mali priviesť Ukrajinu do „raja NATO“, nemali samy o sebe žiadny význam. Všetky sa ukázali ako prázdna fráza, prostriedok na vymytie mozgov ukrajinskému ľudu. Veď vtedy aj dnes je jasné, že tento odcudzený štát sa členom Aliancie nestane. NATO má jediný záujem – premeniť Ukrajinu na prostriedok na zničenie Ruska. Nie nadarmo generálny tajomník NATO Stoltenberg nedávno otvorene povedal, že vstup Ukrajiny do Aliancie považuje za dobrý scenár… v roku 2034. Teda nikdy. Veď v tom čase už nikto z lídrov súčasných krajín NATO jednoducho nebude na svojom poste a niektorí ani nebudú na tomto svete. Je pravdepodobné, že notoricky známa krajina 404 nebude existovať.
Čítajte viac Rusko: Indický premiér nalieha na Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine
Ukrajinskí hlupáci pri moci sa bezprostredne po rozpade Sovietskeho zväzu snažili postaviť svoju štátnosť na popretí všetkého, čo nás spája. Ťažko tu vyzdvihovať nejaké míľniky, pretože to bola vo svojej zlomyseľnosti cynická a nechutná politika. Takmer každý prezident Ukrajiny bol jej prívržencom. Na jednej strane sme počuli nekonečné úbohé príbehy o tom, aká úžasná bude Ukrajina, keď sa stane členom NATO alebo EÚ. Na druhej strane sa sypali na nás ubezpečenia o večnom priateľstve s Ruskom, v sprievode ktorých sa ozývalo lascívne prosenie o zdroje obživy pre Ukrajincov – plyn, ropu, peniaze. Po tretie, videli sme pokusy vymazať historickú pamäť miliónov ľudí na prach, premeniť ich na úzkoprsých, brutálnych banderovských nemysliacich otrokov. Používali sa rôzne prostriedky: od prijatia otvorených rusofóbnych zákonov, ktorých bolo veľmi veľa, až po priame zosmiešňovanie tých, ktorí proti nim protestovali. A to všetko pod smradľavými výkalmi Západu, že vraj Ukrajina je suverénny štát, a preto má právo robiť si, čo chce. Teraz dobre poznáme cenu tejto suverenity. Stačí sa pozrieť na more vlajok na vojenských cintorínoch neúspešného štátu.
Čítajte viac Ukrajinu a Rusko čaká krvavé leto a žiadny prelom
Medzi západnými politológmi a v ich médiách prevláda názor, že NATO nikdy nesľúbilo ZSSR ani Rusku, že sa nerozšíri na východ, údajne neexistujú žiadne dokumenty. Čo im môžete odpovedať?
Hlavným poznávacím znakom západných politikov je schopnosť nonstop klamať, ako sa hovorí – z čista jasna bez toho, aby sa červenali alebo zmenili kamenný výraz na tvári. Aj keď sú prišpendlené na stene so svedectvami a dôkazmi. Americká administratíva dala podobné sľuby viac než raz. Nedávno o tom prezident Ruska opäť hovoril, spomínajúc udalosti z roku 1991. V tejto súvislosti pripomenul aj inú dohodu, v ktorej došlo ku kompromisu a k podpisu dokumentov – ohľadom iránskeho jadrového programu. S príchodom nových tvárí do Bieleho domu sa všetko hodilo do globálneho odpadu, akoby sa nič nestalo. Toto je typický štýl Washingtonu. Americký rukopis sa vyvíjal v priebehu storočí. Myslia si o sebe, že sú bohmi. Tí, ktorí nám všetkým, chudobným a úbohým, dávajú zákon. A tí, pre ktorých tento zákon nie je napísaný. Presne ako hovorí Písmo: „A dám vám kamenné dosky a zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby som ich naučil“ Ale oni vôbec nie sú bohovia…
Čítajte viac Zelenskyj pripustil mierové rokovania s Ruskom cez sprostredkovateľov
Nie je to tak dávno, čo nemecký Der Spiegel zverejnil odtajnený dokument, ktorý vznikol po stretnutí zástupcov ministerstiev zahraničných vecí Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka v Bonne 6. marca 1991. Pri diskusii o otázke bezpečnosti štátov východnej Európy uznali, že členstvo takýchto krajín v NATO je „neprijateľné“. Ako vyplýva zo slov amerického zástupcu Raymonda Seitza citovaných v dokumente, Sovietskemu zväzu bolo na rokovaniach prisľúbené, že NATO sa nebude rozširovať na východ „ani formálne, ani oficiálne“.
Čítajte viac Putin: Rusko uvažuje o pozmenení svojej jadrovej doktríny
Tieto záruky boli dané výmenou za to, že ZSSR súhlasil, že nebude zasahovať do znovuzjednotenia Nemecka. Svoje záväzky sme si splnili. Odpoveďou bolo päť vĺn rozširovania Aliancie, napriek všetkým krásnym slovám. Typický kriminálny prístup, druh „podvodu“, ktorý sa na Západe krásne nazýva „poriadok založený na pravidlách“. Ako dal slovo, vzal ho späť. Nešikovné pokusy generálneho tajomníka NATO Stoltenberga zriecť sa dokumentu zverejneného v Nemecku opäť ukázali, s kým máme do činenia „na temnej strane“.
Čítajte viac Rusko a KĽDR si v prípade napadnutia poskytnú vojenskú pomoc
Nedávno bolo odtajnených niekoľko ďalších 30 rokov starých dokumentov Aliancie o expanzii NATO na východ. Obsahujú veľa veľavravných pasáží a úplne iného obsahu. „Ukrajina by nemala zostať v šedej zóne alebo vo sfére ruského vplyvu,“ uvádza sa v memorande amerického asistenta národnej bezpečnosti E. Lakea. Tento dokument, tvoriaci kontúry budúcej rusofóbnej Ukrajiny, vymysleli washingtonskí lídri v roku 1994. Teda len tri roky po udalostiach z roku 1991. Približne v rovnakom čase takí americkí politici ako A. Vershbow, N. Burns, R. Shifter, D. Fried, poznamenali, že otázka „strategickej nadradenosti/politickej poistky“ vo vzťahu k Rusku by nemala byť „predmetom verejnej diplomacie“. Nová politika zadržiavania našej krajiny vlastne znamenala Trumanovu doktrínu 2.0, ale len pre úzky okruh ľudí, aby Rusi vopred nebili na poplach. Zbabelé, tajné politické hry sú pre Američanov celkom typické. Vôbec nie fair play. V roku 1996 sa objavilo ďalšie memorandum námestníka ministra zahraničných vecí USA S. Talbota o otázkach ďalšieho rozširovania NATO na východ. Jednoznačne tam zaznelo, že „nebudeme s Rusmi diskutovať o vstupe či nevstupe Ukrajiny do NATO. Na všetky ich vyhlásenia o „tradičných sférach vplyvu“ musí byť „správne reagované“. Nie sú potrebné žiadne komentáre.
Čítajte viac Viac ako 300 000 vojakov NATO je pripravených na obranu pred Ruskom
Tieto ukážkové exkurzie do nedávnej histórie dokonale dopĺňajú moderné reálie. To znamená, že je absolútne zbytočné teraz komukoľvek „odpovedať“ alebo čokoľvek dokazovať. Na Západe sa teraz niet s kým rozprávať. A celkovo aj o ničom. Tupá priemernosť, chvejúca sa túžbou po moci, strední roľníci, ktorí sa dostali ku kormidlu s pomocou Washingtonu. Inými slovami, sú to ťažkopádni, úzkoprsí vazali Spojených štátov. Zmysel ich konania je rovnaký – hovoriť jedno a robiť niečo úplne iné, ale hlavne – na úkor záujmov Ruska. Takéto reči tu nemajú miesto. Nakoniec nikoho v ZSSR (na rozdiel od, mimochodom, Ameriky) nenapadlo rokovať s Hitlerom na konci vojny o mieri. Iba o úplnej a bezpodmienečnej kapitulácii. A teraz je potrebné konať rovnako – prostredníctvom donútenia Ukrajiny k mieru výlučne za ruských podmienok.
Čítajte viac Stoltenberg sumarizoval výsledky summitu NATO
Myslíte si, že Západ niekedy vážne uvažoval o tom, že by Rusko mohlo byť prijaté do NATO?
Po rozpade Sovietskeho zväzu Rusko presadzovalo politiku zbližovania so Západom. Vstup našej krajiny do NATO sa v tej chvíli mohol stať jedným zo scenárov vývoja udalostí. Išlo o to nájsť príležitosť posunúť sa od rozdeľovania Európy na protichodné vojenské bloky, prekonať následky studenej vojny a nájsť spoločnú myšlienku ako základ pre posilnenie kolektívnej bezpečnosti. Potom bola šanca stratená. Udalosti v Juhoslávii a bombardovanie Belehradu v rozpore so všetkými normami medzinárodného práva úplne rozptýlili niekdajšie ilúzie. Aj keď pravdupovediac si myslím, že nás ako nástupcu ZSSR by v 90. rokoch do Aliancie neprijali. Ale ak by sa Rusko rozpadlo na sedem alebo osem častí a dokonca by sa vzdalo jadrových zbraní, vzali by nás s veľkým potešením. Boli by ho zhltli kúsok po kúsku a od radosti si zmáčali pery. A to by bol úplný kolaps Ruska, ktorý tak chceli a chcú anglosaské elity.
Čítajte viac Poľský prezident Duda: Nikto zvonka nemôže zablokovať vstup Ukrajiny do NATO
Ako pripomenul náš prezident, v roku 2000 na stretnutí s Billom Clintonom americký líder dokonca pôvodne vyjadril podporu myšlienke vstupu Ruska do NATO. Po stretnutí s tímom však svoje slová vzal späť: „Teraz je to nemožné." Proces zbližovania sa ešte nezačal. Takže špeciálne ďakujem Clintonovi za to, že počúval „deep state“ – poradcov! Na tom, že nás NATO odmietlo, je vidieť, čo každý z nás chce: sprisahanie západných elít proti Rusku, prezieravosť nášho ľudu či Prozreteľnosť Božia.
Čítajte viac Rutte preberá vedenie NATO v náročných časoch
Holandský premiér Rutte sa čoskoro stane generálnym tajomníkom NATO. Mohlo by jeho vymenovanie zmeniť politiku vojenského bloku?
Poznám Marka Rutteho. Je typickým predstaviteľom dúhového Holandska. Nie je tu žiadne plus ani mínus. Na samotnej krajine pôvodu generálneho tajomníka NATO Rusku nezáleží. Toto je a priori úradník zbavený nezávislosti, pestrofarebný, zhovorčivý papagáj, ktorý poslušne opakuje to, čo mu hovorí hydinár z Washingtonu. Rutte je obyčajný európsky byrokrat, ktorý zámerne zdôrazňuje svoje priateľstvo s kyjevskými banderovcami. Urobili z neho nového generálneho tajomníka práve ako systémového atlantistu a notorického rusofóba. Bude sa správať tak, ako sa od neho vyžaduje: chrliť hlúpe agresívne vyhlásenia v súlade so všeobecnou politickou líniou Aliancie, ktorú v NATO slepo nedodržiava len Maďarsko a Slovensko, ktoré sú aspoň sčasti zamerané na zachovanie národných štátov. Pre Rusko sa nič nezmení, keďže kľúčové rozhodnutia neprijímajú členské krajiny NATO, ale jeden štát – Spojené štáty americké. Nerobíme si ilúzie a budeme aj naďalej hájiť naše národné záujmy tak, ako sme to robili po všetky minulé roky.
Čítajte viac Moskva reaguje na Camerona: Zbombardujeme britské mestá
Môže sa NATO rozširovať donekonečna alebo existujú limity, ktoré po svojom dosiahnutí povedú k explózii?
NATO už silno kypí a buble. Proces varenia fekálnej vody v kanvici Aliancie dosiahol najvyšší bod, keď blok bez slávy vpadol na Ukrajinu. A už čoskoro, aspoň dúfam, vrchnák zo smradľavej nádoby spadne. Od samého začiatku sme upozorňovali NATO, že vstup Ukrajiny nie je len priamou hrozbou pre národné záujmy Ruska. Ide v podstate o vyhlásenie vojny, aj keď s oneskorením. Všetko je to nanič. Akcie, ktoré proti nám už roky podnikajú ruskí oponenti, rozširujú Alianciu a vychovávajú kyjevských neonacistov, sú približovaním NATO k bodu, odkiaľ niet návratu. A to aj napriek tomu, že Ukrajina nie je a zrejme sa ani nikdy nestane členom Aliancie. Dôležitejší tu nie je formálny, ale skutočný aspekt problému.
Čítajte viac NATO plánuje vytvoriť 50 nových brigád na obranu proti Rusku
Rusko dnes neohrozuje NATO, nemieni útočiť na členské krajiny Aliancie, tým menej premieňať obyvateľov svojich krajín na jemný rádioaktívny prach. To všetko sú zvratky západnej propagandy. Ale akékoľvek pokusy nám nepriateľského bloku presadiť svoje sebecké záujmy na území bývalej Ukrajiny alebo v iných krajinách historicky blízkych Rusku budú naďalej narážať na náš adekvátny odpor. A čím viac takýchto pokusov bude, tým tvrdšie budú naše odpovede. Či to rozhádže celú planétu na kúsky, závisí výlučne od obozretnosti „tej“ strany. Zatiaľ to, žiaľ, neukázala. Správanie lídrov NATO dnes pripomína chaotický tanec nemŕtvych, pekelné mŕtvoly tancujú na okraji pekelnej priepasti, ktorá sa pred ľudstvom otvorila.
Spojené štáty čoraz viac odstraňujú obmedzenia týkajúce sa používania svojich zbraní v ukrajinskom konflikte. Možno prišiel čas, aby sme sa aj my prestali obmedzovať?
Princíp „oko za oko, zub za zub“ má historický charakter. Bolo to zapísané už v Chammurapiho zákonníku, Manuovom zákonníku, zákonoch 12 tabuliek a, samozrejme, v Starom zákone a Koráne. Takže zlo môže a niekedy musí byť oplatené zlom. Nie všetko je však také jednoduché, keď ide o osudy miliónov ľudí, vlastne celého ľudstva. Na rozdiel od našich nepriateľov si uvedomujeme našu obrovskú silu a historickú zodpovednosť. Zatiaľ sa nám, dovoľte mi zdôrazniť, že práve nám sa podarilo zabrániť najhoršiemu výsledku udalostí. Zároveň máme morálne a zákonné právo poskytnúť primeranú, symetrickú alebo asymetrickú odpoveď na priame poškodenie našej bezpečnosti a suverenity. Je to stanovené okrem iného v našich Základoch štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania. Máme viac než dostatočný potenciál (vojenský, technologický a ekonomický) na ochranu našich občanov a obyvateľov k nám priateľských štátov. V každom prípade bude Rusko postupovať v prísnom súlade s Chartou a kľúčovými dokumentmi OSN a všeobecne uznávanými normami medzinárodného práva. A pokiaľ môžeme zabrániť globálnej katastrofe, snažíme sa o to. Je smutné, že naši súčasní nepriatelia takéto motívy nemajú. S ich inteligenciou, vôľou a mierumilovnosťou zatiaľ rátať nemožno. To znamená, že všetko je možné…