V reakcii na prvé oficiálne výsledky Sheinbaumová v pondelok sľúbila, že ako prezidentka Mexičanov nesklame. Zaviazala sa tiež zaručiť slobodu slova.
Podľa jej slov nová vláda bude fiškálne zodpovedná; bude sa zasadzovať za energetickú suverenitu krajiny a za obnoviteľné energie; bude aj pokračovať v sociálnych programoch predošlej vlády ľavicového Hnutia národnej obrody (MORENA) a prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora, označovaného za mentora Sheinbaumovej.
Agentúra AP podotkla, že Mexiko zažilo prvé prezidentské voľby, keď sa súboj o prvenstvo odohrával medzi dvomi ženami.
Foto: SITA/AP, Marco Ugarte
Sheinbaumová by mala podľa predbežných oficiálnych odhadov ústrednej volebnej komisie získať 58,3 – 60,7 percenta hlasov. Na druhom mieste by mala skončiť kandidátka opozície, bývalá senátorka a podnikateľka v oblasti technológií Xóchitl Gálvezová s 26,6 až 28,6 percentami hlasov a tretie miesto zrejme pripadne Jorgemu Álvarezovi Máynezovi s 9,9 až 10,8 percentami hlasov.
Právo voliť malo takmer 100 miliónov ľudí, no účasť sa zdala byť o niečo nižšia ako v minulých voľbách.
Krvavé supervoľby
Okrem hlavy štátu voliči tiež volili guvernérov v deviatich z 32 štátov a vyberali poslancov do oboch komôr Kongresu, ako aj tisícky starostov a primátorov a poslancov miestnych samospráv. Šlo o najväčšie voľby, aké kedy Mexiko zažilo.
Ako informovala agentúra Reuters, vládnuce hnutie MORENA by malo v Kongrese mať jednoduchú väčšinu, čo mu sťaží schvaľovanie zákonov. V rozhovore pre Milenio TV to uviedol predseda hnutia Mario Delgado.
„Supervoľby“ v Mexiku sprevádzali násilnosti: počas predvolebnej kampane bolo zavraždených najmenej 25 kandidátov na poslancov či starostov. V dvoch mestách v štáte Chiapas sa pre násilie voľby ani nekonali.