Po tragickej nehode vrtuľníka, pri ktorej 19. mája zahynul prezident Ebráhím Raisí, sa nové prezidentské voľby v Iráne budú konať v piatok 28. júna.
Čítajte viac Irán prišiel pri nehode vrtuľníka o prezidenta a ministra zahraničných vecí
Prezident, čo chcel vojnu a vymazať Izrael
Mahmúd Ahmadínežád (67) bol prezidentom počas dvoch funkčných období v rokoch 2005 až 2013. Práve počas jeho vlády bolo politické napätie medzi islamskou republikou a Západom na absolútnom vrchole.
Jeho pôsobenie bolo poznačené ostrými – nielen slovnými – útokmi na Izrael, posilnením cezhraničného vplyvu a vojenskými operáciami Iránskych revolučných gárd (Sýria, Irak, Libanon, Jemen), ale najmä masívnymi investíciami do iránskeho jadrového programu, ktorý sa podarilo zastaviť a zvrátiť o niekoľko rokov späť až americkou kybernetickou operáciou Stuxnet.
Čítajte viac USA a Irán boli na pokraji vojny, tvrdí iránsky šéf diplomatov
„Som presvedčený, že všetky problémy krajiny sa dajú riešiť maximálnym využitím národných kapacít,“ povedal Ahmadínežád v nedeľu po predložení svojej žiadosti na ministerstve vnútra.
Ahmadínežád sa v roku 2005 celosvetovo „preslávil“, keď vyhlásil, že úhlavný nepriateľ Iránu – Izrael – je odsúdený na „vymazanie z mapy“, a tiež povedal, že holokaust je „mýtus“.
Radikál aj na iránske pomery
V roku 2009 vypukli celoštátne protesty proti Ahmadínežádovmu spornému znovuzvoleniu. Agresívna reakcia jeho vlády viedla k desiatkam mŕtvych a tisíckam zatknutých.
Registrácia kandidátov sa začala vo štvrtok a končí sa v pondelok 3. júna. Ahmadínežád bol predtým vylúčený „volebnou komisiou“ z účasti na prezidentských voľbách v rokoch 2017 a opätovne aj v roku 2021.
Aby záujemca o prezidentské kreslo mohol vôbec kandidovať, tak ho musí schváliť takzvaná Rada strážcov – v princípe náboženská komisia podliehajúca najvyššiemu duchovnému a fakticky aj politickému vodcovi krajiny – ajatolláhovi. Radu strážcov tvorí dvanásť právnikov, ktorí posudzujú vhodnosť alebo nevhodnosť kandidáta na funkciu prezidenta.
Ajatolláh nemá všetko pod kontrolou
Načekaná smrť prezidenta Raísího, o ktorom súčasný ajatolláh Sajjid Alí Chámeneí (84) otvorene hovoril ako o svojom nástupcovi, zaskočila vládnucu náboženskú triedu v Iráne evidentne nepripravenú a ajatolláh, ktorý je pri moci už 35 rokov, nemá politickú situáciu pevne pod kontrolou.
Čítajte viac VIDEO: Ukrajinský Boeing horel už vysoko vo vzduchu
Svedčí o tom práve široké spektrum prihlásených kandidátov, v inak prísne kontrolovaných voľbách, kde nič nie je ponechané na náhodu a tobôž nie voľba prezidenta na základe hlasovania ľudí. Prezident a ostatní neškodní kandidáti sa totiž tradične vyberajú v úzkom kruhu duchovných vodcov a veliteľov Revolučných gárd.
Okrem exprezidenta a vojnového jastraba Ahmadínežáda sa však do prezidentského súboja zaregistrovali aj ďalšie významné domáce osobnosti. Z opačného pólu je umiernený bývalý predsedu parlamentu Alí Laridžání, ktorí predsadzuje miernejšie náboženské reštrikcie doma a zároveň otvorenú spoluprácu so zahraničnými partnermi. Ďalším kandidátom je pre zmenu náboženský ultrakonzervatívec a nie veľmi úspešný jadrový vyjednávač Saíd Džalílí.
Rada strážcov oznámi konečný zoznam „nezávadných“ kandidátov 11. júna.