Zomrel generál Husní Mubarak

Vo veku 91 rokov zomrel v uto­rok býva­lý egypt­ský pre­zi­dent Hus­ní Muba­rak. S odvo­la­ním sa na vyhlá­se­nie Muba­ra­ko­vej rodi­ny o tom infor­mo­va­la agen­tú­ra AFP.

Dlho­roč­ný pre­zi­dent, kto­rý pri­šiel o moc počas revo­lú­cie v roku 2011, zomrel len nie­koľ­ko týž­dňov po absol­vo­va­ní ope­rá­cie, uvied­la spra­vo­daj­ská sta­ni­ca al-Dža­zí­ra.

Pod­ľa agen­tú­ry AP bol Muba­rak počas svo­jej tak­mer 30-roč­nej vlá­dy ver­ným spo­jen­com USA, hrá­dzou pro­ti isla­mis­tic­kým mili­tan­tom a zás­tan­com udr­ža­nia mie­ru s Izra­e­lom. Avšak desať­ti­sí­ce mla­dých Egyp­ťa­nov, kto­rí sa v roku 2011 zúčast­ni­li na 18 dní trva­jú­cich maso­vých pro­tes­toch inšpi­ro­va­ných tzv. arab­skou jarou, ho vní­ma­lo ako pre­ži­tok a novo­do­bé­ho fara­ó­na.

Ako ďalej pri­po­mí­na AP, Muba­rak sa stal jedi­ným z líd­rov zvr­hnu­tých počas arab­skej jari, kto­rý bol prá­vo­plat­ne odsú­de­ný. Ešte v roku 2012 mu súd vyme­ral doži­vot­ný trest za to, že nezab­rá­nil smr­ti pri­bliž­ne 900 demon­štran­tov, kto­rí zahy­nu­li počas demon­štrá­cií v roku 2011. Muba­rak sa voči roz­sud­ku odvo­lal, pri­čom naj­vyš­ší súd ho o nie­koľ­ko rokov zba­vil obvi­ne­ní. Jeho oslo­bo­de­nie vyvo­la­lo v kra­ji­ne vlnu nespo­koj­nos­ti.

Pro­fil Hus­ní Muba­ra­ka

Egypt­ským pre­zi­den­tom bol od 14. októb­ra 1981, keď nahra­dil zavraž­de­né­ho Anva­ra Sada­ta. Na fun­kciu pre­zi­den­ta rezig­no­val 11. feb­ru­ára 2011 po vlne občian­skych pro­tes­tov a svo­je prá­vo­mo­ci pre­vie­dol na Naj­vyš­šiu vojen­skú radu.

Hus­ní Muba­rak sa naro­dil 4. mája 1928 v guver­no­rá­te Minú­fí­ja, ležia­com v cen­tre Egyp­ta. Po ukon­če­ní stred­nej ško­ly nastú­pil na Egypt­skú vojen­skú aka­dé­miu, kde zís­kal titul baka­lár vojen­ských vied.

V roku 1950 začal štu­do­vať aj na Aka­dé­mii letec­tva. Počas svoj­ho mno­ho­roč­né­ho pôso­be­nia v armá­de slú­žil na nie­koľ­kých velia­cich postoch – či už išlo o post pilo­ta, letec­ké­ho inštruk­to­ra, veli­te­ľa let­ky či post veli­te­ľa vojen­skej základ­ne. V roku 1964 stál v Zvä­ze soviet­skych socia­lis­tic­kých repub­lík (ZSSR) na čele egypt­skej vojen­skej dele­gá­cie a bol v tom­to obdo­bí vyme­no­va­ný do fun­kcie veli­te­ľa Západ­nej letec­kej základ­ne na letis­ku v západ­nej čas­ti Káhi­ry.

V rokoch 1967–1972 sa postup­ne vypra­co­val až na ria­di­te­ľa Aka­dé­mie letec­tva a náčel­ní­ka štá­bu egypt­ské­ho letec­tva, kto­rým zostal do roku 1972, keď sa stal veli­te­ľom letec­tva a štát­nym tajom­ní­kom minis­ter­stva pre vojen­ské zále­ži­tos­ti. V októb­ri 1973 ho pový­ši­li na mar­ša­la letec­tva a o dva roky neskôr na egypt­ské­ho vicep­re­zi­den­ta. V roku 1978 sa stal pod­pred­se­dom Národ­nej demok­ra­tic­kej stra­ny (NDS).

Muba­rak sa 14. októb­ra 1981 ofi­ciál­ne posta­vil na čelo Egypt­skej arab­skej repub­li­ky ako nový pre­zi­dent a pred­se­da NDS. Násled­ne ho nie­koľ­ko­krát opä­tov­ne zvo­li­li do fun­kcie hla­vy štá­tu.
Pre­zi­dent­ské voľ­by, kto­ré sa kona­li 7. sep­tem­bra 2005, pri­nies­li zme­nu. V rám­ci nich sa prvý­krát o post egypt­ské­ho pre­zi­den­ta uchá­dza­lo via­ce­ro kan­di­dá­tov. Muba­rak v nich zví­ťa­zil počtom 88,6 per­cen­ta hla­sov. Na voľ­bách sa zúčast­ni­lo iba 23 per­cent z cel­ko­vé­ho počtu 32 mili­ó­nov regis­tro­va­ných voli­čov. Inau­gu­rá­ci­ou 27. sep­tem­bra 2005 začal svo­je posled­né funkč­né obdo­bie, kto­ré však skon­čil pred­čas­ne.

Muba­rak, kto­rý vlá­dol v Egyp­te tak­mer 30 rokov, odstú­pil z fun­kcie 11. feb­ru­ára 2011 po 18 dňoch maso­vých demon­štrá­cií a požia­dal armá­du, aby ria­di­la kra­ji­nu. Doho­du o jeho odstú­pe­ní sa poda­ri­lo dosiah­nuť po stret­nu­tí s mini­strom zahra­nič­ných vecí Spo­je­ných arab­ských emi­rá­tov (SAE) šej­kom Abdal­lá­hom bin Zaj­dom Naha­já­nom.

Expre­zi­dent súhla­sil s demi­si­ou, ak mu umož­nia odces­to­vať do Šarm aš-Šaj­chu a násled­ne do mes­ta al-Ajn v SAE. Súčas­ťou pod­mie­nok demi­sie bolo aj to, že ho nová egypt­ská vlá­da nebu­de stí­hať. Súd v Káhi­re ho však 2. júna 2012 odsú­dil na doži­vo­tie za spo­lu­vi­nu pri zabi­tí sto­viek demon­štran­tov počas ľudo­vé­ho povs­ta­nia v roku 2011. Muba­rak sa stal prvým arab­ským líd­rom, kto­ré­ho odsú­di­li v jeho vlast­nej kra­ji­ne.
Egypt­ský naj­vyš­ší odvo­la­cí súd 9. janu­ára 2016 zamie­tol odvo­la­nie býva­lé­ho dlho­roč­né­ho pre­zi­den­ta a jeho dvoch synov voči troj­roč­né­mu väzen­ské­mu tres­tu za korup­ciu a ich roz­sud­ky potvr­dil. Roz­su­dok kasač­né­ho súdu tak uzat­vo­ril zdĺha­vé súd­ne kona­nie, v kto­rom boli expre­zi­dent a jeho syno­via Alá a Gamál odsú­de­ní za zne­uži­tie viac ako 100 mili­ó­nov egypt­ských libier (11,6 mili­ó­na eur) urče­ných na obno­vu pre­zi­dent­ských palá­cov. Muba­ra­kov­ci ich využi­li na zmo­der­ni­zo­va­nie rodin­ných nehnu­teľ­nos­tí.

Začiat­kom mar­ca 2017 egypt­ský naj­vyš­ší odvo­la­cí súd zba­vil Muba­ra­ka obvi­ne­ní zo spo­lu­vi­ny za smrť demon­štran­tov. Z väz­by ho pre­pus­ti­li 24. mar­ca 2017.