Zlý týždeň Boeingu pokračuje. Pre školácku chybu sa jeho loď nespojí s ISS

Týž­deň zlých správ pre ame­ric­kú spo­loč­nosť Boeing pokra­ču­je. Najprv ozná­mi­li, že sa nebu­dú uchá­dzať o miliar­do­vú vojen­skú zákaz­ku na rake­ty dlhé­ho dole­tu, o tri dni ukon­či­li výro­bu prob­lé­mo­vé­ho lie­tad­la Boeing 737 MAX a týž­deň ukon­či­li tým, že ich záso­bo­va­cia loď zly­ha­la a nespo­jí sa s orbi­tál­nou sta­ni­cou ISS. Koz­mo­nau­ti na obež­nej drá­he tak zosta­nú bez via­noč­né­ho menu.

Pod­ľa vyjad­re­ní Boein­gu mul­ti­mi­liar­do­vý nez­dar spô­so­bi­la zdan­li­vo upl­ná bana­li­ta. Zle nasta­ve­né hodin­ky.

Ria­di­teľ ame­ric­ké­ho Národ­né­ho úra­du pre letec­tvo a ves­mír (NASA) Jim Bri­dens­ti­ne uvie­dol, že loď spot­re­bo­va­la prí­liš veľa pali­va a nedo­ra­zí k ISS v sobo­tu, ako bolo pôvod­ne plá­no­va­né. Už v nede­ľu by sa mala vrá­tiť na základ­ňu Whi­te Sands v Novom Mexi­ku.

Spo­loč­nosť Boeing infor­mo­va­la, že Star­li­ner sa po štar­te nedos­tal do pozí­cie potreb­nej na to, aby dora­zil k ISS.

Pod­ľa Bri­dens­ti­na je Star­li­ner na „sta­bil­nej obež­nej drá­he”, nepo­da­ril sa však plá­no­va­ný zážih moto­ra potreb­ný pre spo­je­nie s ISS.

Jim Chill­ton zo spo­loč­nos­ti Boeing pod­ľa AFP uvie­dol, že nezo­synch­ro­ni­zo­va­né hodi­ny na palu­be lode a na Zemi spô­so­bi­li, že Star­li­ner nevy­ko­nal svo­je manév­re správ­ne a spot­re­bo­val prí­liš veľa pali­va, keď sa sna­žil dostať na drá­hu sme­ru­jú­cu k ISS.

Ves­mír­na loď bez posád­ky mala pod­ľa pôvod­né­ho plá­nu pri­le­tieť k ISS v sobo­tu a šies­tim astro­nau­tom na ISS mala doviezť okrem iné­ho via­noč­né pochúť­ky a dar­če­ky. Star­li­ner sa mal vrá­tiť na Zem 28. decem­bra a v Novom Mexi­ku mal pri­stáť pomo­cou padá­kov.

Cie­ľom letu bolo poskyt­núť pre NASA úda­je potreb­né na ove­re­nie, či Star­li­ner môže dopra­vo­vať astro­nau­tov na ves­mír­nu sta­ni­cu a späť na Zem. Exper­ti chce­li zhod­no­tiť výkon rake­ty Atlas V, pozem­né sys­té­my či pri­stá­va­cie ope­rá­cie.

Loď vyvi­nu­li pre prog­ram komerč­ných letov NASA, pri­čom na jej palu­be môže byť až sedem astro­nau­tov. Jej prvý let s posád­kou na ISS sa plá­nu­je v roku 2021.

Agen­tú­ra DPA pri­po­mí­na, že NASA spo­lu­pra­cu­je aj s komerč­nou spo­loč­nos­ťou Spa­ceX na vývo­ji lode Dra­gon, kto­rá má tak­tiež lie­tať s astro­naut­mi na ISS.

V roku 2011 NASA ukon­či­la svoj prog­ram letov rake­to­plá­nov a odve­ty sa muse­la spo­lie­hať na Rus­ko, keď chce­la vyslať svo­jich astro­nau­tov na ves­mír­nu sta­ni­cu.

Zdroj:TASR