Pri násilnostiach v Mali zahynulo 40 ľudí

Násil­nos­ti v stred­nej čas­ti Mali si v pia­tok vyžia­da­li živo­ty 40 ľudí vrá­ta­ne devia­tich voja­kov malij­skej armá­dy. Infor­mo­va­la o tom agen­tú­ra AFP.

Prvý útok sa odo­hral v noci na pia­tok a jeho ter­čom bola dedi­na Ogos­sa­gou obý­va­ná prí­sluš­ník­mi kme­ňa Fula­ni, kto­rí sú tra­dič­ne kočov­ný­mi pas­tier­mi.

Útoč­ní­kov bolo asi 30 a boli ozb­ro­je­ní. Svo­ju akciu v dedi­ne spus­ti­li len nie­koľ­ko hodín po tom, ako sa z nej stiah­li prí­sluš­ní­ci malij­skej armá­dy.
Pod­ľa oči­tých sved­kov útoč­ní­ci dedi­nu čias­toč­ne vypá­li­li, záso­by potra­vín zni­či­li a doby­tok poza­bí­ja­li ale­bo odvied­li. Pri násil­nos­tiach priš­lo o život 31 dedin­ča­nov. Miest­ni oby­va­te­lia z úto­ku obvi­ňu­jú prí­sluš­ní­kov etnic­kej sku­pi­ny Dogo­nov. Toto tvr­de­nie sa pod­ľa AFP zatiaľ nepo­da­ri­lo ove­riť z nezá­vis­lých zdro­jov.

Dru­hý útok sa odo­hral o nie­koľ­ko hodín neskôr v stre­do­ma­lij­skom regi­ó­ne Gao, kde vlád­ni voja­ci pad­li do pas­ce nastra­že­nej miest­ny­mi mili­tant­mi. O život priš­lo osem voja­kov. Devia­ty vojak zahy­nul v loka­li­te Mon­do­ro, doda­la AFP s odvo­la­ním sa na vyhlá­se­nie malij­skej armá­dy. Do kon­flik­tov sa v tej­to čas­ti Mali dostá­va­jú nie­len Fula­no­via a Dogo­no­via, ale aj Peulo­via, či prí­sluš­ní­ci etni­ka Bam­ba­ra. Dogo­no­via, kto­rí sa zväč­ša venu­jú poľ­no­hos­po­dár­stvu, si vytvo­ri­li aj domob­ra­nu na ochra­nu svo­jich prí­byt­kov a majet­ku.

Zráž­ky medzi etnic­ký­mi sku­pi­na­mi v Mali využí­va­jú isla­mis­ti, kto­rí ver­bu­jú Fula­nov do svo­jich radov. Dogo­no­via sú zase obvi­ňo­va­ní, že pod­po­ru­jú armá­du Mali v jej zása­hoch pro­ti dži­há­dis­tom. Pri naj­kr­va­vej­šom z úto­kov bolo v mar­ci 2019 v dedi­ne Ogos­sa­gou pri hra­ni­ciach s Bur­ki­nou Faso zma­sak­ro­va­ných zhru­ba 160 čle­nov kme­ňa Fula­nov. Z úto­ku sú obvi­ňo­va­ní prá­ve Dogo­no­via.

Pri úto­ku ozb­ro­jen­cov v júni 2019 v dedi­nách Soba­ne-Kou, Gan­ga­fa­ni a Yoro zahy­nu­lo pri­bliž­ne 75 Dogo­nov. Z toh­to úto­ku sú zasa obvi­ňo­va­ní Fula­no­via. Etnic­ké násil­nos­ti v stred­nej čas­ti Mali vypuk­li po tom, ako v roku 2012 vypuk­la revol­ta dži­há­dis­tov na seve­re kra­ji­ny. Tie­to násil­nos­ti sa násled­ne roz­ší­ri­li aj do sused­né­ho Nige­ru a Bur­ki­ny Faso a vyžia­da­li si stov­ky obe­tí na živo­toch. Nové násil­nos­ti v stred­nom Mali časo­vo koli­du­jú s obno­ve­ním náde­jí, že malij­ská vlá­da môže zno­vu obno­viť svo­ju kon­tro­lu nad seve­rom kra­ji­ny. Vlád­ni voja­ci sa totiž vo štvr­tok po šesť­roč­nej pre­stáv­ke zno­vu vrá­ti­li do seve­ro­ma­lij­ské­ho mes­ta Kidal, kto­ré bolo done­dáv­na baš­tou tuaregs­kých povs­tal­cov.

Do Kida­lu sa vrá­ti­li nie­len jed­not­ky malij­skej armá­dy, ale aj povs­tal­ci, kto­rí boli do armá­dy začle­ne­né na zákla­de mie­ro­vej doho­dy uzav­re­tej v roku 2015 v Alží­ri a pova­žo­va­nej za jed­nu z málo mož­nos­tí, ako Mali môže unik­núť zo špi­rá­ly nási­lia.

 

Zdroj:TASR