V Líbyi sa dohodli na trvalom prímerí. Otázne je, ako dlho vydrží

Medzinárodne uznávaná lýbijská vláda i rebeli maršála Chalifú Haftara sa vo švajčiarskej Ženeve dohodli na zásadách premeny dočasného prímeria na trvalé. Podľa agentúry AFP to v utorok oznámil osobitný vyslanec OSN pre Líbyu Ghassan Salamé.
„Táto zásada bola prijatá na prvom zasadnutí. Teraz je otázkou, aké sú podmienky,” uviedol pr novinárov Salamé bez toho, aby prezradil ďalšie podrobnosti. Ako uviedla AFP, zástupcovia súperiacich strán v Líbyi sa stretli v pondelok v Ženeve v rámci spoločného vojenského výboru podporovaného Organizáciou Spojených národov (OSN).
Na rokovaniach sa zúčastňujú piati predstavitelia menovaní medzinárodne uznanou vládou národnej jednoty a piati zástupcovia Líbyjskej národnej armády (LNA) poľného maršala Chalífu Haftara.
Rokovaniam predsedá osobitný vyslanec OSN pre Líbyu Ghassan Salamé, ktorý minulý týždeň kritizoval „bezohľadných” zahraničných aktérov za zasahovanie do konfliktu v tejto severoafrickej krajine.
V minulosti už boli pokusy o trvalé prímerie, no vždy ich niektorá zo strán porušila.
Líbyjské bludisko vzťahov
Situácia v Líbyi je podobné komplikovaná ako v Sýrii, či Iraku. Neexistujú dve, ale hneď niekoľko strán konfliktu. Medzinárodne uznávaná vláda národného porozumenia v Tripolise nemá takú širokú zahraničnú podporu, ako by si priala. Najvýznamnejším podporovateľom je Turecko, ktoré vymýšľa spôsoby, ako by vláde pomohli a posielajú do Líbyie vojakov. Francúzsko síce oficiálne rešpektuje vládu v Tripolise, no na diplomatickom poli blokuje rezolúcie, ktoré by mali poškodiť Haftara.
Situácia v januári 2020. Červená – vláda v Tobruku, Haftarove jednotky. Zelená – vláda v Tripolise, Modrá – Islamský štát. Najviac ropných polí je na juhu od Bengázi (vpravo hore). Zdroj: Wikipedia
Na druhej strane Haftarove vojenské jednotky, ktoré postupne získavajú kontrolu nad územím Lýbie (a najmä ropnými poliami) majú podporu Ruska a niektorých arabských krajín ako je Egypt, či Spojené Arabské Emiráty. Rusko pritom oficiálne podporuje mierové rokovania na pôde OSN, no ruskí vojaci sa objavujú vrámci Haftarovej armády.
Do všetkého ešte vstupuje Islamský štát, ktorý ovláda púštne oblasti na juhu krajiny. Štvrtou stranou sú pozostatky podporovateľov niekdajšieho dikátora Muammára Kaddáfiho. Mimochodom, k nim patril aj Chalíf Haftar.
Je Haftar koňom USA?
Ako mladý dôstojník bol totiž v roku 1969 súčasťou vojenského prevratu, ktorý dostal k moci Kadáffiho. Po celý čas ho podporoval a postupne mu pribúdali hviezdičky na uniforme. Bol dokonca Kadáffiho šéfom kancelárie. Bojoval na strane Egypta proti Izraelu v Sinajskej kríze (1973), či v osemdesiatych rokoch viedol vojnu s Čadom.
V roku 1987 však nastal zlom a otočil. Z Čadu namiesto návratu domov s pomocou USA odletel do Zairu, kde vytvoril spolu s časťou dôstojníkov Národný front spásy – opozíciu voči Kaddáfimu.
Po páde železnej opony záujem USA o Líbyu oslabol a aj príval peňazí pre Haftara a jeho jednotky. Po neúspešnom povstaní v roku 1996 proti Kaddáfimu sa Haftar v roku 1996 odsťahoval do USA, kde získal americké občianstvo. Do Lýbie sa vrátil v roku 2011, aby podporil Lýbijskú revolúciu – prvú občiansku vojnu. Neskôr sa na chvíľu vrátil do USA, aby v roku 2014 obsadil mesto Tobruk a začal postupné ťaženie na hlavné mesto Tripolis.
Počas rozhovorov osobitný vyslanec OSN pre Líbyiu Ghassan Salamé označil Haftara, ze „nie dokonalého demokrata” a tiež, že veľmi často používa „železnú päsť.”
Haftar je sekularista, teda odmieta zasahovanie námoženstva a cirkví do riadenia štátu a v minulosti patril k arabskému ľavicovému hnutiu.
