USA a Irán boli na pokraji vojny, tvrdí iránsky šéf diplomatov

Irán­sky minis­ter zahra­nič­ných vecí Moham­mad Dža­vád Zaríf v pia­tok vyhlá­sil, že Spo­je­né štá­ty a Irán sa ocit­li na pokra­ji voj­ny po „zba­be­lom” aten­tá­te na veli­te­ľa irán­skych revo­luč­ných gárd Káse­ma Solej­má­ní­ho, kto­rý USA pod­nik­li začiat­kom janu­ára na letis­ku v irac­kom Bag­da­de. Zaríf to vyhlá­sil v roz­ho­vo­re pre tele­ví­ziu NBC.

Uvie­dol v ňom, že „sme boli veľ­mi blíz­ko k voj­ne, pre­to­že Spo­je­né štá­ty zača­li agre­sív­ny útok pro­ti Irá­nu a uro­bi­li to zba­be­lo. Nemoh­li zdo­lať Solej­má­ní­ho na bojis­ku, tak ho zasiah­li pod pláš­ti­kom noci pomo­cou dro­nu vypus­te­né­ho z auta urče­né­ho na plne­nie mie­ro­vej misie.”

Pod­ľa Zarí­fa Irán na túto situ­áciu rea­go­val „veľ­mi roz­váž­ne a zasia­hol vojen­skú základ­ňu, z kto­rej sa ope­rá­cia pro­ti Solej­má­ní­mu usku­toč­ni­la.”
„Chce­li sme Spo­je­ným štá­tom uká­zať, že Irán nemož­no zni­čiť a že kro­ky pro­ti nemu budú mať dôsled­ky,” uvie­dol Zaríf. V roz­ho­vo­re pre NBC tiež uvie­dol, že pod­ľa jeho pre­sved­če­nia admi­ni­stra­tí­va USA trpí dôsled­ka­mi „myl­ných pred­stáv a dez­in­for­má­cií o Irá­ne.” „Mys­lím si, že to môže spô­so­biť kata­stro­fu,” varo­val.

Zaríf okrem toho v roz­ho­vo­re so sku­pi­nou novi­ná­rov v kulo­á­roch Mní­chov­skej bez­peč­nost­nej kon­fe­ren­cie pove­dal, že v kau­ze Solej­má­ní sa „Spo­je­né štá­ty pre­rá­ta­li”, keď­že po jeho zabi­tí vyšli do ulíc irac­kých miest tisí­ce ľudí, aby pro­tes­to­va­li pro­ti prí­tom­nos­ti zahra­nič­ných voja­kov vo svo­jej kra­ji­ne.

„Muče­ník Solej­má­ní je osož­nej­ší ako gene­rál Solej­má­ní,” kon­šta­to­val Zaríf. „Vidí­me to v súvis­los­ti s demon­štrá­cia­mi, kto­ré sa kona­jú v Ira­ku pro­ti prí­tom­nos­ti USA,” vysvet­lil irán­sky minis­ter. Bez­pro­stred­ne po tom­to úto­ku, pri kto­rom zahy­nul aj abú Mah­dí Muhan­dis, zástup­ca veli­te­ľa irac­kých Jed­no­tiek ľudo­vej mobi­li­zá­cie (PMU) pod­po­ro­va­ných Irá­nom, totiž poslan­ci irac­ké­ho par­la­men­tu  pri­ja­li nezá­väz­né uzne­se­nie o vyhos­te­ní ame­ric­kých jed­no­tiek. Vyzva­li v ňom irac­kú vlá­du, aby ukon­či­la prí­tom­nosť cudzích voja­kov v kra­ji­ne a zabez­pe­či­la, že zahra­nič­né armá­dy nebu­dú zo žiad­ne­ho dôvo­du využí­vať irac­ké úze­mie, vzduš­ný pries­tor ani teri­to­riál­ne vody.

Solej­má­ní bol veli­te­ľom špe­ciál­nych jed­no­tiek Kuds irán­skych revo­luč­ných gárd, ria­dia­ci ich zahra­nič­né ope­rá­cie. Útok z 32. janu­ára, pri kto­rom pri­šiel o život, šoko­val islam­skú repub­li­ku a vyvo­lal oba­vy z novej voj­ny na Blíz­kom výcho­de. Irán­sky naj­vyš­ší vod­ca aja­tol­láh Alí Cha­me­neí pri­sľú­bil „kru­tú odpla­tu” a vyhlá­sil troj­dňo­vý štát­ny smú­tok.

Irán­ske revo­luč­né gar­dy vypá­li­li 8. janu­ára rake­ty na cel­ko­vo dve základ­ne v irac­kých pro­vin­ciách Anbár a Arbíl, kde sa nachá­dza­jú prí­sluš­ní­ci ame­ric­kých a spo­je­nec­kých ozb­ro­je­ných síl. O Inci­den­te sme písa­li tu.

Zdroj:Tasr