Rozhovor: Štiepenie Iraku je nereálne. Ani Iránu to nevyhovuje

Situ­ácia v Irá­ne sa pre vlád­nu­cich nábo­žen­ských kle­ri­kov kom­pli­ku­je. Ras­tie nespo­koj­nosť s islam­ským vede­ním kra­ji­ny a naj­mä revo­luč­ný­mi gar­da­mi. Tie nie­len zostre­li­li ukra­jin­ské doprav­né lie­tad­lo s pra­važ­ne irán­sky­mi pasa­žier­mi, no najprv o tom kla­ma­li, čo nahne­va­lo davy ľudí.

Gar­dy naj­nov­šie zača­li otvo­re­ne strie­ľať do pro­tes­tu­jú­cich irán­skych štu­den­tov. Samot­ný Irak je aktu­ál­ne poli­tic­ky roz­de­le­ný. Arab­skí sun­ni­ti i Kur­di sa chcú od Irá­nu diš­tan­co­vať, naj­nov­šie aj šiít­ski spo­jen­ci Irá­nu sa obra­ca­jú k nemu chrb­tom.

O roz­ho­vor sme v súvis­los­ti so situ­áci­ou po zabi­tí gene­rá­la Solej­má­ni­ho požia­da­li odbor­ní­ka na Blíz­ky východ Tomá­ša Kavá­le­ka z  Cen­tra blíz­ko­vý­chod­ných vzťa­hov CEVRO INSTITUT.

Čo sú to vlast­ne Irán­ske revo­luč­ne gar­dy?

Irán­ske Revo­luč­né gar­dy (IRG) sú elit­nou a dob­re vyba­ve­nou (naprí­klad opro­ti armá­de) ozb­ro­je­nou zlož­kou Irá­nu. Ich hlav­nou úlo­hou je chrá­niť tamoj­ší nábo­žen­ský poli­tic­ký sys­tém. IRG má pod­ľa odha­dov v aktív­nej služ­be vyše sto tisíc ľudí a okrem pozem­ných síl dis­po­nu­jú vlast­ným letec­tvom aj námor­níc­tvom.

IRG má rov­na­ko na sta­ros­ti milí­cie Basídž, kto­ré sa čas­to podie­ľa­jú na potlá­ča­ní vnú­tor­né­ho disen­tu, kon­tro­le oby­va­teľ­stva podo­bob­ne. Gene­rál Sulej­má­ní potom stál na čele elit­nej jed­not­ky v rám­ci IRG s náz­vom al-Quds. Tá má pod­ľa odha­dov 10–15 tisíc osôb a v pod­sta­te ide o vyso­ko elit­né špe­ciál­ne zosku­pe­nie, kto­ré má na sta­ros­ti zahra­nič­né ope­rá­cie a naj­mä orga­ni­zá­ciu, výcvik a budo­va­nie neštát­nych ozb­ro­je­ných akté­rov lojál­nych Irá­nu.

Čo moti­vo­va­lo Ame­ri­ča­nov zabiť dru­hú naj­dô­le­ži­tej­šiu oso­bu Irá­nu?

Irán dlho­do­bo pre­sa­dzuj­te svo­je záuj­my v regi­ó­ne Blíz­ke­ho výcho­du cez zástup­né sily, čas­to neštát­ne ozb­ro­je­né sily, či už hovo­rí­me o Liba­no­ne, Jeme­ne, Sýrii, či prá­ve o Ira­ku. Tre­ba podot­knúť, že v rám­ci tých­to akti­vít boli orga­ni­zo­va­né aj úto­ky na ame­ric­ké cie­le a ich spo­jen­cov.

Sulej­má­ni bol ako veli­teľ úpl­ne zásad­nou oso­bou. Prá­ve jeho jed­not­ky al-Quds mali na sta­ros­ti túto zahra­nič­nú čin­nosť. Navy­še v Irá­ne slú­žil pro­pa­gan­de a bol záro­veň obrov­ským sym­bo­lom reži­mu. Nie­len pre­to, že mal cha­riz­mu a bol veľ­mi blíz­kym člo­ve­kom aja­tol­lá­ha Cha­me­ne­ího, ale záro­veň mal punc archi­tek­ta moci Irá­nu v celom regi­ó­ne.

Pre­to bol gene­rál Sulej­má­ni v Ira­ku?

Dlho­do­bo a pra­vi­del­ne nav­šte­vo­val Irak, kde jako vplyv­ný mediá­tor zasa­ho­val do irac­kej poli­ti­ky. Naj­mä pri vytvá­ra­ní doho­dy medzi šiít­sky­mi blok­mi. V Ira­ku bol čas­to aj počas voj­ny pro­ti Islam­ské­mu štá­tu, kedy koor­di­no­val pre­važ­ne šiít­ske milí­cie.
Od októb­ra 2019 Sulej­má­ni nav­šte­vo­val Irak na úče­ly mediá­cie a ria­de­nie poli­tic­kej krí­zy, kto­rá pra­me­ní z neutí­cha­jú­ci pro­ti­vlád­nych pro­tes­tov medzi šiít­sky­mi Arab­mi, kto­ré si vyžia­da­li už vyše 450 živo­tov.

Jed­ným z hlas­ných požia­da­viek demon­štran­tov je ukon­če­nie vply­vu Irá­nu v Ira­ku, ale aj vše­obec­ne zahra­nič­né­ho vply­vu, vrá­ta­ne ame­ric­ké­ho.  Pre Irán je Irak úpl­ne zásad­ná kra­ji­na, v kto­rej má záu­jem si udr­žia­vať sil­nú prí­tom­nosť, kto­rú si postup­ne vybu­do­val po roku 2003.

Aké sa dá vysvet­ľo­vať postoj irac­kej vlá­dy a čo sa dá oča­ká­vať v budúc­nos­ti?

Poli­ti­ci skrz poli­tic­ké spek­trum, či už hovo­rí­me o šiít­ských, sun­nit­ských či kurd­ských zosku­pe­niach, akciu USA odsú­di­li. Pri­már­ne s pocho­pi­teľ­ným argu­men­tom, že ide o bez­pre­ce­dent­né naru­še­nie irac­kej suve­re­ni­ty a poško­de­nie irac­kej národ­nej bez­peč­nos­ti.
Tre­ba podot­knúť, že pri úto­ku zahy­nul aj Abú Mah­di al-Muhan­dis, kto­rý bol vyso­kým irac­kým pred­sta­vi­te­ľom v rám­ci Hašd al-Sabi, čo je význam­ná ozb­ro­je­ná zlož­ka spria­te­le­ná s Irá­nom.

Tak ako Sulej­má­ni, tak al-Muhan­dis boli naj­mä šiít­sky­mi sku­pi­na­mi ozna­čo­va­ní za muče­ní­kov a aj ďal­šie poli­tic­ké zosku­pe­nia spo­mí­na­li ich nespor­nou úlo­hu v boji pro­ti ISIS.

Okam­ži­te po úto­ku sa obja­vi­li reak­cie vola­jú­ce po ukon­če­ní nie­len ame­ric­kej, ale vše­obec­ne zahra­nič­nej vojen­skej prí­tom­nos­ti v kra­ji­ne. Najos­trej­šie sa pro­ti inci­den­tu vyjad­ro­va­li pro­irán­ske ele­men­ty jako spo­mí­na­ní Hašd al-Sabi. Tí majú zastú­pe­nie nie­len v par­la­men­te ale aj vo vlá­de. Dokon­ca vola­li po odvet­ných úto­koch na ame­ric­ké cie­le.

Tie­to milí­cie sú pova­žo­va­né tiež za hlav­né­ho stroj­cu rake­to­vých úto­kov na ame­ric­ké a koalič­né cie­le v Ira­ku, kto­ré sa stup­ňo­va­li v posled­ných mesia­coch.

Pre­sa­di­li si pro­irán­ske sily svo­je?

Dňa 5. janu­ára sa zišiel na mimo­riad­nom zhro­maž­de­ní irac­ký par­la­ment, kto­rý nako­niec však iba po hla­so­va­ní vydal nezá­väz­né vyhlá­se­nie a zaú­ko­lo­val vlá­du, aby pra­co­va­la na ukon­če­ní prí­tom­nos­ti všet­kých zahra­nič­ných ozb­ro­je­ných síl v Ira­ku.
Uzne­se­nie nemá žia­den časo­vý rámec. Sto­jí za zmien­ku, že ako Kur­di, tak arab­ské sun­nit­ské poli­tic­ké blo­ky schô­dzu par­la­men­tu boj­ko­to­va­li a jas­ne tým tak uká­za­li, že je pre nich naďa­lej zásad­ným záuj­mom prí­tom­nosť ame­ric­kých a vše­obec­ne koalič­ných síl.

Aký postoj majú ľudia v Ira­ku voči Irá­nu?

Medzi šiít­mi, čo je štát­ne nabo­žen­stvo v Irá­ne, je Irán vše­obec­ne popu­lár­ny a je pova­žo­va­ný za veľ­mi dôle­ži­té­ho spo­jen­ca. Svo­ju úlo­hu v tom zohrá­va nie­len nábo­žen­ská spo­lu­pat­rič­nosť, ale tiež dôle­ži­tý fakt, že pod­stat­ná časť šiít­skej eli­ty bola počas reži­mu Sad­dá­ma Husaj­na v exi­le v Irá­ne. Navy­še bojo­va­li na stra­ne Irá­nu počas irac­ko-irán­skej voj­ny v osem­de­sia­tych rokoch.

Tak­že Irán je pre nich veľ­ký brat a vzor?

Tak by sa to zrej­me neda­lo pove­dať. Názor, že by Irak mal byť vede­ný podob­ne ako Irán, teda ako nábo­žen­ský štát ria­de­ný nábo­žen­ský­mi pred­sta­vi­teľ­mi, nie je čas­tý.  Aj samot­ný šií­ti nie sú úpl­ne sto­tož­ne­ný s prí­liš­ným vply­vom Irá­nu. V posled­ných rokoch môže­me pozo­ro­vať ich ras­tú­cu nechuť a vyslo­ve­ne kri­ti­zu­jú sil­ný vplyv Irá­nu v Ira­ku.

Kur­di na seve­re sú napro­ti tomu voči Irá­nu viac rezer­vo­va­ní, hoci naj­mä východ­nej čas­ti Irac­ké­ho Kur­dis­ta­nu sú s Irá­nom veľ­mi pre­via­za­né eko­no­mic­ky, pre­bie­ha čulý cez­hra­nič­ný obchod aj turis­ti­ka. Vzťah Irá­nu s arab­ský­mi sun­nit­mi je o pozna­nie kom­pli­ko­va­nej­šia z nábo­žen­ských aj poli­tic­kých dôvo­dov.

Keď sa pozrie­me na súcas­né uda­los­ti v Ira­ku, je tu mož­nosť, že by sa kra­ji­na rozdro­bi­la na men­šie šta­ty? Napri­klad že by sa Irak roz­de­lil na sunit­skú časť, šíit­sku a kurd­skú?

Pova­žu­jem to za vyso­ko neprav­de­po­dob­né. Jed­no­ta Ira­ku je naďa­lej základ­ným sta­veb­ným kame­ňom posto­ja k Ira­ku nie­len zo stra­ny glo­bál­nych hrá­čov, ako je USA či Rus­ko, ale aj regi­onál­nych hrá­čov ako Irán, Turec­ko či Saud­ská Ará­bia.

Ani súčas­ný poli­tic­ký vývoj tomu nija­ko nena­sved­ču­je. Prob­lém pre všet­kých zúčast­ne­ných je, že by to vytvo­ri­lo na Blíz­kom výcho­de pre­ce­dens a otvo­ri­lo to Pan­do­ri­nu skrin­ku s pokus­mi o pre­kres­ľo­va­nie hra­níc aj v iných štá­toch.

Je však prav­dou, že môže­me pozo­ro­vať naprí­klad sna­hy Irac­ké­ho Kur­dis­ta­nu posil­ňo­vať či udr­žia­vať si svo­ju auto­nó­miu, čo sa pre­miet­lo aj do uspo­ria­da­nia porad­né­ho refe­ren­da o nezá­vis­los­ti v roku 2017.

V kon­tex­te sun­nit­ských oblas­tí sa v prie­be­hu a po voj­ne s ISIS opäť deba­to­va­lo aj o mož­nos­ti zalo­že­nia ďal­šie­ho fede­rál­ne­ho regi­ó­nu po vzo­re irac­ké­ho Kur­dis­ta­nu. Ten by tvo­ri­li sun­nit­ské pro­vin­cie. Od toho sa však upus­ti­lo a aktu­ál­ne to už nie je v Ira­ku témou.
Rea­lis­tic­kej­ší cieľ by však bola väč­šia decen­tra­li­zá­cie samot­né­ho Ira­ku v zmys­le posil­ne­nie miest­nej samosprá­vy na úrov­ni pro­vin­cií či na úrov­ni diš­trik­tov.

Nie­kto­rí stra­ši­li, že Sulej­má­ni­ho smrť dokon­ca pove­die až k tre­tej sve­to­vej voj­ne. Aký je pod­ľa vás budú­ci vývoj?

Reak­cia Irá­nu priš­la 8. janu­ára v podo­be rake­to­vých úto­kov na ame­ric­ké základ­ne v Ira­ku, kon­krét­ne v Erbi­le v irac­kom Kur­dis­ta­ne a v pre­važ­ne sun­nit­skej pro­vin­cii Anbar na základ­ňu Ajn al-Asad.

Na tých­to základ­niach sú aj ďal­šie zahra­nič­né jed­not­ky. Mož­no oča­ká­vať aj ďal­šie odvet­né akcie, ale prav­de­po­dob­ne sa bude jed­nať o úto­ky men­šie­ho roz­sa­hu, nekon­venč­né ope­rá­cie, naprí­klad vo for­má­te rake­to­vých či bom­bo­vých úto­kov na ame­ric­kej cie­le naj­mä v Ira­ku. Nemys­lím si, že môže­me oča­ká­vať eska­lá­ciu do podo­by kon­venč­né­ho ozb­ro­je­né­ho kon­flik­tu. O to nemá záu­jem ani USA, ani Tehe­rán.

Pod­ľa naj­nov­ších správ Irán po prvý krát v his­to­rii vztý­čil čer­ve­nú vlaj­ku nad Jam­ka­ran­skou meši­tou. Vlaj­ka ako taká sym­bo­li­zu­je veľ­ku bit­ku, kto­rá sa blí­ži. Aké má pod­ľa vás Irán ambí­cie?

Irán v kaž­dom prí­pa­de musel na ame­ric­ký krok neja­kým spô­so­bom spek­ta­ku­lár­ne zare­a­go­vať. Naj­mä, aby upo­ko­jil domá­ce oby­va­teľ­stvo a uká­zal svo­ju silu. Zopa­ku­jem to, že si nemys­lím, že by bolo záuj­mom Irá­nu roz­pú­tať regu­lár­nu voj­nu s USA.

Tomáš Kavá­lek  je ria­di­te­ľom Cen­tra Blíz­ko­vý­chod­ných vzťa­hov (PCMR) CEVRO inšti­tú­tu v Pra­he.

Pôso­bil ako dokto­rand na Kated­re poli­to­ló­gie na Fakul­te sociál­nych štú­dií Masa­ry­ko­vej uni­ver­zi­ty v Brne. Jeden semes­ter strá­vil na Mar­ma­ra Üni­ver­si­te­si v Istan­bu­le.

Špe­cia­li­zu­je sa na ana­lý­zu ozb­ro­je­ných kon­flik­tov na Blíz­kom výcho­de, kurd­skú otáz­ku či islam­ský radi­ka­liz­mus.

Róbert Endrody