Ombudsmanka: Vojaci a policajti sú pri materskej diskriminovaní. Žiada nápravu

Muži v silo­vých zlož­kách sú o krok bliž­šie, aby moh­li ísť na plno­hod­not­nú rodi­čov­skú dovo­len­ku a sta­rať sa o svo­je die­ťa. Teraz to totiž nie je prak­tic­ky mož­né. Iba teore­tic­ky. Otco­via poli­caj­ti a voja­ci totiž síce môžu ísť na mater­skú, no veľ­mi sa im to neo­pla­tí, keď­že nema­jú nárok na finanč­nú „mater­skú,” tak ako ich civil­ní kole­go­via.

Súčas­ný stav ombuds­man­ka Mária Pata­ky­o­vá ozna­či­la za dis­kri­mi­nač­ný a v roz­po­re s ústa­vou. Minis­ter­stvu vnút­ra už posla­la pod­net na zme­nu záko­na. Rezort na výzvu ombuds­man­ky zatiaľ nere­a­go­val, hoci ter­mín im uply­nul 2. mar­ca.

Pod­net na poru­še­nie práv poslal ombuds­man­ke pod­pred­se­da Nové­ho odbo­ro­vé­ho zvä­zu polí­cie Tomáš Doboš ešte vo feb­ru­ári 2019. Ten namie­tal naj­mä to, že ak žena poli­cajt­ka osta­ne doma sta­rať sa o die­ťa, tak dosta­ne „mater­skú” v plnej výš­ke, tak otec poli­cajt síce na „mater­skú” môže ísť, no nedos­ta­ne žia­den taký­to prís­pe­vok.

Verej­ná ochran­ky­ňa práv posla­la svo­je zis­te­nia minis­ter­stvu vnút­ra desia­te­ho feb­ru­rá­ra. Sťa­žo­va­te­ľo­vi Dobo­šo­vi, no aj ďal­ším dvom dala za prav­du.

Otco­via poli­caj­ti a voja­ci sú dis­kri­mi­no­va­ní

Kým na „bež­ných” obča­nov sa pri mater­skej vzťa­hu­je zákon o sociál­nom pois­te­ní. Silo­vé zlož­ky majú samos­tat­ný zákon i sys­tém dôchod­kov a odvo­dy pla­tia samos­tat­ne. Minis­ter­stvo vnút­ra dote­raz obha­jo­va­lo, že poli­caj­ti nema­jú nárok na „mater­skú” hoci by sa sta­ra­li o die­ťa krát­ko po naro­de­ní po doho­de s mat­kou.

S tým sa však ombuds­man­ka pomer­ne ostro nesú­hla­sí. Pod­ľa nej je pozi­tív­na dis­kri­mi­ná­cia žien pri teho­ten­stve a samot­nom pôro­de pocho­pi­teľ­ná, keď­že ľudo­vo pove­da­né muži rodiť deti nemô­žu. Sta­rost­li­vosť o die­ťa po pôro­de je však pod­ľa Pata­ky­o­vej nie­čo úpl­ne iné.

„Sta­rost­li­vosť o die­ťa pre­šla vývo­jom, upúš­ťa sa od ste­re­otyp­né­ho pohľa­du, že výcho­va detí a sta­rost­li­vosť o ne je výsost­nou úlo­hou ženy. V moder­nej spo­loč­nos­ti chá­pe­me posta­ve­nie otca a mat­ky pri výcho­ve spo­loč­ných detí ako rov­no­cen­né a kon­se­zu­ál­ne,” kon­šta­to­va­la ombuds­man­ka.

Pre­to nero­zu­mie, pre­čo ženy poli­cajt­ky môžu pobe­rať mater­skú vo výš­ke 70 per­cent čis­té­ho pla­tu a otco­via poli­caj­ti nie. „Nena­chá­dzam v tom žia­den logic­ký dôvod,” uvá­dza na záver Pata­ky­o­vá s tým, že odpo­rú­ča minis­ter­stvu vnút­ra, aby čo naj­skôr navrh­la zme­nu záko­na a ukon­či­li tak dis­kri­mi­ná­ciu mužov v ozb­ro­je­ných zlož­kách. Dis­kri­mi­ná­cia sa totiž týka nie­len poli­caj­tov, ale aj voja­kov, či prí­sluš­ní­kov väzen­skej strá­že, hasi­čov, záchra­ná­rov, agen­tov v SIS, či prí­suš­ní­kov NBÚ. 

Dru­hý prob­lém: výš­ka mater­skej

Dru­hou vecou, kto­rú rie­ši­la ombuds­man­ka bola samot­ná výš­ka „mater­skej”. Sťa­žo­va­te­lia namie­ta­li, že mat­ka poli­cajt­ka, či vojač­ka dosta­ne niž­šiu mater­skú, ako keby bola zamest­na­ná v civil­nom sek­to­re.

Poli­cajt­kám (vojač­kám) sa vypo­čí­ta­va totiž ako 70 per­cent z čis­tej mzdy, no v civil­nom sek­to­re dostá­va­jú ženy/muži 75 per­cent z hru­bej mzdy. „Pre­po­čí­ta­la som prí­klad hypo­te­tic­ké­ho zamest­nan­ca a roz­die­ly sú naozaj význam­né. Pri pla­te 1500 eur v hru­bom by poli­cajt­ka mala nárok na 24,82 eura den­ne, no zamest­nan­ky­ňa vo vše­obec­nom sys­té­me by mala nárok na 36,99 eur denne. Opäť nena­chá­dzam logic­ký dôvod pre taký­to roz­diel v tej istej veci,” kon­šta­to­va­la Pata­ky­o­vá.

Prob­lém s mater­skou pod­ľa Pata­ky­o­vej vzni­kol tým, že sa na ozb­ro­je­né zlož­ky ako­si „zabud­lo”, keď sa zvy­šo­va­la mater­ská pre civil­ných zamest­nan­cov. Pôvod­ne sa totiž ráta­lo s 55 per­cen­ta­mi hru­bej mzdy. Poli­caj­tom v tom istom čase 70 per­cent z čis­tej. Vte­dy to bolo pre silo­vé zlož­ky výhod­nej­šie. No výš­ka „civil­nej” mater­skej sa postup­ne zvý­ši­la až na aktu­ál­nych 75 per­cent hru­bej mzdy, no poli­caj­tom a voja­kom sa nič nezme­ni­lo. A teraz majú o tre­ti­nu niž­šiu mater­skú ako civil­ní zamest­nan­ci.

Pata­ky­o­vá kon­šta­tu­je, že ozb­ro­je­né zlož­ky majú opráv­ne­ne samos­tat­ný sociál­ny sys­tém, lebo majú špe­ci­fic­kú prá­cu. Pre­to by mali mať výhod­nej­šie posta­ve­nie. Tu to však nepla­tí. „V tom­to kon­krét­nom prí­pa­de je posta­ve­nie prí­sluš­ní­kov nevý­hod­nej­šie,” uzav­re­la Pata­ky­o­vá s tým, že by malo minis­ter­stvo vnút­ra zjed­nať nápra­vu a výsku mater­skej vyrov­nať s civil­ným sek­to­rom.

Poku­ty minis­ter­stvu nehro­zia

Hoci minis­ter­stvo vnút­ra na výzvu ombuds­man­ky neod­po­ve­da­lo zatiaľ neod­po­ve­da­lo, hoci ter­mín im uply­nul 2. mar­ca, tak žiad­ne poku­ty rezor­ty nehro­zia. Ombuds­man­ka totiž nemá prá­vo­mo­ci niko­mu nič pri­ka­zo­vať ale­bo nebo­daj dávať poku­ty. Tak je to aj v tom­to prí­pa­de. Obmuds­man­ka má ešte mož­nosť podať pod­net na Ústav­ný súd, kto­rý by defi­ni­tív­ne o tom roz­ho­dol, či nie­kto­ré usta­no­ve­nia záko­nov sú ale­bo nie sú v roz­po­re s ústa­vou. Obmuds­man­ka Pata­ky­o­vá kon­šta­to­va­la, že v tých­to dvoch prí­pa­doch ide o dis­kri­mi­ná­ciu, kto­rú Ústa­va zaka­zu­je.

Defen­ce News požia­da­li o sta­no­vis­ko rezort vnút­ra, no na otáz­ky zatiať neod­po­ve­dal.

Lukáš Milan